Marek sa začal hrať na playstation, keď mal tri roky. Dnes má päť a jeho láskou sú počítačové hry, ktoré hráva takmer každý deň. Hoci do školy pôjde až v septembri, výrazy ako game, play, player a už bez problémovprečíta. FOTO SME SOŇA REBROVÁ
Počítač, play station, game boy či televízia zdá sa, že dnešné deti si už život bez nich pomaly nevedia predstaviť. Podľa prieskumu doktorandky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Lucie Michálekovej na vzorke vyše päťsto žiakov II. stupňa bratislavských základných škôl, má doma až 78 percent z nich počítače, 35 percent hraciu konzolu (play station) a 17 percent vlastní game boy. Menej ako 20 percent detí síce doma počítač nemá, pracujú s nimi však inde v škole, internetovej kaviarni či počítačovej herni.
Takmer všetky deti, ktoré majú doma počítač, sa na ňom hrajú hry každý deň, z toho tretina jednu až dve hodiny denne. Asi pätina, najmä chlapci, dokonca viac ako tri hodiny denne. Potom ešte zvyknú pozerať televíziu.
Hoci situácia je zatiaľ najhrozivejšia v Bratislave, aj ostatné mestské deti presedia pred obrazovkami čoraz viac času. „Keď prídem s deťmi domov do Košíc, prvé, čo robia, dohadujú sa, ku komu sa pôjdu hrať na počítač," hovorí Lenka Michaľová, ktorá do Košíc dochádza z Bratislavy každý druhý týždeň.
Ak vezmeme do úvahy fakt, že Medzinárodný úrad práce (ILO) odporúča dospelým denne maximálne dve hodiny práce bez prerušenia a maximálne štyri hodiny denne, deti trávia pred obrazovkami hrozivo veľa času.
V dobe informačných technológií je výborné, že deti majú počítače rady a vedia s nimi pracovať. Pri hrách sa učia logike, rýchlemu rozhodovaniu, presnosti, rozvíjajú si postreh i fantáziu.
Na druhej strane je to však riziko. Až tretina rodičov nereguluje čas detí za počítačom a tiež výber hier, ktoré sa hrajú. Výsledok? Deti trávia pri počítači priveľa času. Okrem zdravotných problémov v podobe bolenia hlavy, kĺbov, krivých chrbtíc a zhoršenia zraku sa im môže začať prelínať realita s počítačovou ilúziou.
Ak si myslíte, že deti sa počas hier aspoň naučia pracovať s počítačom, nemusí to byť vždy tak. „Niektoré ani netušia, že počítač nie je len na hranie, že je to dobrý pomocník pri písaní, kreslení, tvorení grafov, že si pomocou výučbových softvérov môžu precvičiť svoje schopnosti či naučiť sa čosi nové. Sú informačne negramotní, nevedia si svoje hry ani nainštalovať. Aj angličtina v hrách je slabá, určite sa nedá hovoriť o jej precvičovaní," tvrdí pedagóg Jaroslav Šlehofer.
Podľa psychológov by rodičia mali viac dozerať na svoje deti, najmä pri hre na počítači. „Na rozdiel od televízie v nej už dieťa nie je len pozorovateľom, ale aj aktérom. Ono je tým panáčikom, ktorý rozhoduje, koho zabije a akým spôsobom," hovorí psychologička Eva Smiková. Hovorí, že počítačové hry sú akousi daňou dobe. „Ak má rodič doma počítač, musí rátať s rizikom, že sa na ňom deti budú hrať. Mal by však mať prehľad o tom, ako dlho sa hrá a aké hry," hovorí.
