Požiadavky zamestnávateľov na uchádzačov o prácu sa zvyšujú

Stav nezamestnanosti na Slovensku sa zvrátil v roku 2002 a odvtedy postupne klesá - z 19,8 percenta v roku 2001 na 16,1 percenta v júni tohto roku. Aj keď zamestnanosť odzrkadľuje celkovú výkonnosť ekonomiky, priemerné Slovensko neexistuje.

Podľa Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike za rok 2003, ktorú vypracovala Slovenská ratingová agentúra a nezávislá poradenská skupina Amrop Jenewein Group, sa vo vývoji zamestnanosti regióny líšia najmä v prístupnosti pracovných, ale aj schopnosti ľudí presadiť sa.
Pomerne vysoká nezamestnanosť sa prejavuje aj v tom, že medzi uchádzačmi o zamestnanie panuje veľká konkurencia. Preto sa aj menia požiadavky na kandidátov o zamestnanie – tie, ktoré v minulosti patrili k výhode, sa už dnes stali samozrejmosťou. Na strane zamestnávateľov dochádza zasa ku konkurencii predovšetkým v „nedostatkových“ profesiách, pričom najväčšie problémy sú na pozíciách špecialistov a odborníkov.

Z hľadiska regiónov sa situácia zhoršuje smerom od západu na východ – najnižší počet evidovaných nezamestnaných má Bratislava (trvalo pod 17 000), dvojnásobok je to v Trnavskom a Trenčianskom kraji a najhoršie sú na tom Nitriansky, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, kde sa nezamestnanosť pohybuje v intervale od 40 000 do 70 000.

Z hľadiska vzdelania je už dlhšie obdobie situácia rovnaká: čím vyššie vzdelanie, tým lepšie vyhliadky na prácu. Najviac nezamestnaných preto môžeme nájsť medzi absolventmi základných škôl a učilíšť a najmenej ich je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Paradoxné pritom je, že najvyššie percento nezamestnaných vysokoškolákov je v Bratislavskom kraji – v rokoch 2000 až 2003 ich bolo 8 – 12 percent zo všetkých nezamestnaných v tejto oblasti. Autori Správy vidia príčiny tohto javu na jednej strane v najväčšej dostupnosti vysokoškolského vzdelania pre obyvateľov Bratislavy a na strane druhej v ich neochote vycestovať za prácou mimo hlavné mesto. Ďalšou príčinou je aj fakt, že na trhu práce v Bratislave je pomerne vysoký konkurenčný tlak. Najnižšie percento nezamestnaných absolventov vysokých škôl možno nájsť v Trnavskom a Trenčianskom kraji.

Tak ako sa postupne zvyšujú požiadavky na zamestnancov, mení sa aj ich spôsob chápania pracovnej kariéry. Trendom sa stalo „určitý počet rokov a dosť“. Súčasne sa mení aj postoj ľudí k zmene zamestnania. Dĺžka zotrvania v jednom zamestnaní závisí od špecifík práce. Ak je práca dynamická s častou zemnou typov úloh, zamestnanci zostávajú u jedného zamestnávateľa dlhšie. V rámci kariérového manažmentu môže odchod pracovníka oddialiť ponuka na zmenu pracovného zaradenia, ktorú možno chápať ako ekvivalent zmeny zamestnania. Na stredných a odborných pozíciách dochádza k zmene zamestnania približne raz za sedem rokov, na vyšších manažérskych pozíciách je čas zotrvania na jednom mieste dlhší.

Čo vplýva na vývoj zamestnanosti