BRATISLAVA – Počet domácností s priemerným príjmom významne klesá, zato pribúdajú tie, ktoré majú príjem nižší ako priemer. To znamená, že zo spoločnosti pomaly mizne stredná vrstva, ktorá podľa sociológov býva vo vyspelých krajinách zárukou stability.
Ešte v roku 1996 bolo na Slovensku domácností v strednom príjmovom pásme vyše 120-tisíc, v roku 2002 ich bolo len okolo 50-tisíc.
Marián Horecký zo Štatistického úradu upozorňuje na netypické rozdelenie domácností „podľa úrovne alebo štruktúry príjmov“. Za normálny stav považuje, keď dve najväčšie skupiny ľudí – tie s priemerným a podpriemerným príjmom – sú v rovnováhe. Namiesto toho sa však „zvyšuje počet domácností s najnižšími príjmami na úkor strednej vrstvy a rastie aj počet tých s najvyššími príjmami“, povedal.
„Najslabšia časť strednej vrstvy prehráva svoj boj o prežitie,“ hovorí sociológ Milan Vašečka. Tento vývoj zaznamenalo už v druhej polovici 90. rokov napríklad Maďarsko.
Podľa sociologičky Ivety Radičovej sú slabšie skupiny strednej vrstvy veľmi citlivé napríklad na liberalizáciu cien. „Akýkoľvek záchvev v cenách alebo mzdách sa pre ne môže skončiť pádom do nižšej skupiny,“ zdôraznila.
Oslabenie strednej vrstvy súviselo podľa Radičovej aj s nezamestnanosťou, ktorá „prudko stúpala od roku 1998“. Ľudia, ktorí sa ocitli bez zamestnania, však vďaka štedrej sociálnej sieti ešte dlhší čas nepatrili medzi naozaj chudobných. V skutočnej biede žije u nás ešte stále „veľmi málo ľudí, menej ako v Poľsku alebo Maďarsku“, dodal Vašečka.
Široká stredná vrstva je vo vyspelých krajinách oporou demokracie. Ak sa ľudia z nižšej strednej vrstvy prepadávajú do chudoby, „odrazu stratia dôveru v demokraciu a môžu sa obrátiť k populizmu“, varuje Vašečka. Nádej vidí v tom, ak sa súčasným reformám podarí naštartovať ekonomiku. V takom prípade „sa zrejme prepad strednej vrstvy podarí zastaviť“.
Autor: Tereza CoplákováJURAJ JAVORSKÝ
