„Jedna gymnazistka zo Sobraniec mala na polroka trojku zo slovenčiny a na konci roka zrazu päťku. Riaditeľovi školy sa to nepozdávalo, preto nariadil komisionálne preskúšanie. Aby zabezpečil objektívne skúšanie, vymenoval dokonca päťčlennú skúšobnú komisiu,“ hovorí Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora.
Učiteľka však bola o svojej nezaujatosti skalopevne presvedčená. V snahe dokázať svoju pravdu nadiktovala žiačke, ktorá si chcela opraviť päťku na štvorku, text, s ktorým by mali problémy i vysokoškolsky vzdelaní ľudia.
„Učebné osnovy hovoria aj o takých veciach, ako spojenie školy so životom, primeranosť učiva stupňu intelektuálneho vývinu žiakov, zacielenosť vyučovania na komunikatívnu funkciu jazyka. Pani učiteľka si ich však asi nemala čas prečítať, pretože ho strávila vymýšľaním tohto obludnozverského textu. V opačnom prípade by sa totiž bola dozvedela aj to, že v klasifikovaných diktátoch má ísť o komunikatívne frekventované javy, napríklad texty z tlače, a nie o hromadenie pravopisných javov – tobôž nie výnimočne náročných pravopisných javov,“ hovorí Tužinský.
Zamýšľa sa aj nad tým, ako by podobný diktát napísala sama učiteľka, keby jej ho niekto vytvoril a nadiktoval s rovnakým zámerom a navyše pred päťčlennou komisiou. Veď napokon aj pri oprave urobila hrubé chyby: v radovej číslovke jeden ypsilon nesprávne opravila na i a jedno i „zabudla“ opraviť na ypsilon.
Rodičia, ktorým sa postup učiteľky nepozdával, podali sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu. Tá výsledok skúšky zrušila a učiteľke uložila záväzný pokyn zopakovať ju – tentoraz za prítomnosti inšpekcie.
(sr)
