Prečo býva každé dieťa v rodine iné?

„Rodina je vždy jeden celok, deti sú v tom istom psychologickom priestore. Preto si vyberajú niektorú z dostupných „rolí“. Väčšinou v nej býva jedno výnimočne dobré dieťa, druhé trochu problémové, tretie vtipkár. Ak príde ďalšie dieťa, tak si vyberá rolu, ktorá ešte nie je „obsadená“.“

Vraj ak sa dvaja súrodenci nelíšia, je to zvláštne. Prečo?

„Keď sa narodí druhé dieťa, začína si tvoriť svoj životný štýl: vyberá si záujmy, učí sa správať k ľudom, reagovať na situácie. V tomto ho veľmi ovplyvňuje starší súrodenec. Ak je prvorodené dieťa výborný žiak, druhorodené sa akoby pokúsi uniknúť zo súperenia tým, že bude mať veľa kamarátov. Ak je prvorodený komunikatívny, druhý bude uzavretý a ležať v knihách. V rodinách, kde je medzi deťmi veľký vekový rozdiel, je menej súperivosti a súrodenci sú si podobní. V rodinách kde je veľa rivality, malý vekový rozdiel medzi deťmi, sú odlišní.“

Ako ovplyvňujú dieťa rodičia?

„Veľmi. Dieťa si všíma rodičov a súrodencov dávno predtým, než sa naučí rozprávať, robí si jemné závery a pravidlá z toho, čo zažije. Napríklad: Ak začnem plakať, mama pribehne. Tieto závery s rastúcim vekom zovšeobecňuje a mení na pravidlá, ktoré neskôr povýši až na zákonitosti, ako funguje svet. Pozor však! Rodičia neovplyvňujú deti tým, že im hovoria, kedy majú ísť do postele alebo čo majú urobiť, ale tým, ako sa k nim a k sebe správajú.“

Ovplyvňuje vzťahy medzi deťmi aj pohlavie?

„Áno. Ak sa narodí chlapec, a o dva roky neskôr dievča, tak každé z nich môže mať črty prvorodeného, lebo ide o prvorodeného chlapca a prvorodené dievča. Aj súperivosť medzi nimi bude menšia.“

Prostredné deti sú kdesi v strede, nemajú výhody najstaršieho, ani najmladšieho. Nenesú to zle?

„Hovorí sa o nich, že sú v nepriaznivej pozícii: za niekým musia bežať a niekto im šlape na päty. Ale práve toto sú deti, ktoré najmenej často prichádzajú do poradne psychológa. Sú to deti, ktoré zvyčajne prvé odchádzajú z domu. Naučili sa totiž, že to, ako sa so životom vysporiadajú závisí len od nich samých.“

Akú radu by ste dali rodičom, ako by mali vzhľadom na rodinnú konšteláciu pristupovať k deťom?

„Každé dieťa by mali povzbudzovať a rozvíjať. Odporúčam tiež rodinám, ktoré majú viac detí, aby rodičia/rodič zobrali von raz jedno a raz druhé, aby každé z nich zažilo pocit jedinečnosti, pretože ho potrebujú.

Pri výchove je však dôležité aj to, aké hodnoty v rodine uznávajú, lebo dieťa si ich nemôže nevšímať. Môže ich len akceptovať, alebo proti nim rebelovať. Toto všetko sú drobné čriepky, ktoré ovplyvnia život dieťaťa niekedy aj bez toho, aby sme si to uvedomili. Vytvoria našu kožu, z ktorej nemôžeme uniknúť.“

Autor: sr