úca cudzie slovo, dokonale poplietla ľudí zaplavovaných na každom kroku novými výrazmi. Dosiaľ byť gramotný znamenalo vedieť čítať a písať. Prichádza nová gramotnosť, ku ktorej to nestačí? Komplikujú nám nové neznáme pojmy život? Keď ich nebudeme poznať, dokážeme ovládať video? Na skusy som si vzala diktafón. Viem ho hravo zapnúť a pomohol mi zapamätať si slová, ktoré som počula prvý raz. Deň v modernom svete sa môže začať.

V predajni elektroniky
V malom chráme elektroniky svieti podlaha domodra - presne tak je to teraz "in". V sklenenom valci pláva vodotesná kamera, na poličke je najnovší model rádiomagnetofónu. Tvarom by to mohol byť rovnako aj toaster.
Na to, aby som mala dôvod vstúpiť do tohto predajného centra, pomohla som si reklamou. Chcem si nahrať svoj prvý hudobný mix, presne ako Soňa Tichá z plagátu. Nikde však nevisí jej portrét, zrazu mi nemá kto našepkať názvy zariadení, ktoré na to potrebujem.
Zástupkyňa elektronickej firmy Sony Silvia Heleninová však hovorí, že zákazníci už väčšinou vedia, čo si prídu kúpiť, a okrem presného názvu ovládajú aj spôsob použitia.
Skúšam to teda s technológiou, ktorej meno viem, použitie však neovládam - prezeranie fotiek v televízore. "Naše televízory sú vybavené Memory stick," odpovie predavač. "Vezmete kartičku z foťáku, strčíte dnu a môžete pozerať." Jasné ako facka. Memory čo??? A majú ma. Naučiť sa názov nestačí, chýba mi základná zručnosť, ako a kam kartičku strčiť. "Memory stick je pamäťové médium - kartička, na ktorú fotíte v digitálnom foťáku. Tú vyberiete, dáte do televízora a pozeráte, čo ste nafotili," hovorí predavač. Neviem si predstaviť, čím tam tie obrázky privolám. On nehne ani brvou, keď dodáva, že "diaľkovým ovládaním".
Nedám sa tak ľahko zahanbiť a skúšam to s DV video walkmanom, ten názov už poznám z internetu. Pre zmenu teraz chvíľu váha predavač. "To je malé prenosné video ku kamere. Ak kameru nechcete používať ako prehrávač, prehráte záznam vo videowalkmane. Teraz ho však nemáme, je len na objednávku." Tento zázrak techniky, ktorý sa onedlho stane základným kameňom zábavného príslušenstva, dnes nekúpim.

Ľudovít Štúr!
Nové pojmy výrobkov a návod, ako s nimi pracovať, sa učia predajcovia a manažéri na pravidelných školeniach. Zákazníci by sa o novinkách mali dozvedať z reklamných kampaní a spotov. O ich obsluhe z návodov na použitie. K problémom však dochádza už pri uvedení novinky na trh. Po jednej kampani so sloganom "Go create" urobila spoločnosť Sony prieskum a zistila, že starší a starí ľudia na ňu vôbec nereagovali. Spoločnosť sa okamžite rozhodla prejsť na slovenské výrazy, takže čoskoro budeme počuť slovenský variant, ktorý znie: "Vy tvoríte Sony". Až ďalší prieskum trhu ukáže, či je chyba len v angličtine, alebo aj v generácii.
Voči cudzím výrazom vládne v spoločnosti averzia. Jazykovedci tvrdia, že aj medzi ľuďmi, ktorí ovládajú angličtinu. Matej Považaj z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra má skúsenosti s ostrými a negatívnymi telefonátmi nespokojných ľudí, ktorých rozčuľuje množstvo cudzích slov. Navyše im nerozumejú.
"Informácie pre verejnosť musia byť zrozumiteľné. Tak, aby sa Slovák nemusel učiť po anglicky," hovorí. Isté množstvo výrazov by mohlo byť verejnosti jasné, ale často to nie je tak. Nemáme však žiadneho prezidenta zemegule, ktorý by zariadil opak. Stačili by aj zákony, ktoré by nadnárodné firmy nútili požívať jazyk krajiny, na ktorej trh preniká.
Psychológ Ivan Valkovič dokonca tvrdí, že človeka môže výraz, ktorý nepozná, frustrovať. Najmä vo chvíli, keď ho potrebuje. Do jeho poradne sa však ľudia s takýmito problémami neobracajú. Spoločenský strach z toho, že ľudia zo staršej generácie sú v dnešnom svete stratení, teda neobstojí. "Povedal by som, že nové slová sú starším ľuďom akosi ľahostajné," hovorí. "Nepoznajú ich a ani im nechýbajú. Ak potrebujú presne vedieť, čo znamená nejaký výraz povedzme v banke, nechajú si ho vysvetliť, a potom ho aj tak zabudnú. Neudržia si to v pamäti." Nad novými vynálezmi, ako sú mobily, počítače alebo handcamy, sa pousmejú a nechajú ich mladším.

Moc v rukách prekladateľa
Taká skromná vízia: Najjednoduchšie by bolo, keby sa vás predavač v obchode s elektronikou nepýtal, čo si prosíte, ale koľko. V ponuke by bola len jedna Elektronika - prístroj na všetko. Ako univerzálne jedlo v tabletke, ktoré jedli filmoví Návštevníci.
Zatiaľ však pribúdajú názvy elektroniky rýchlosťou vzniku nových výrobkov. Väčšinou ostávajú v pôvodnej anglickej podobe, maximálne v slovenskom prepise. Doslovný preklad by spôsobil chaos, ktorý tu už aj tak je. Napríklad kameru nekúpite pod názvom kamera, ale kamkordér - pretože pod kamerou rozumejú vo svete fotoaparát.
Slovenčina sa nikdy nebránila preberaniu cudzích slov, dôkazom nech je Veľký slovník cudzích slov, ktorý ich obsahuje vyše 100 tisíc. Tie najnovšie výrazy ako minidisk alebo infraport by ste v ňom však hľadali zbytočne.
Prvým človekom, ktorý má v rukách možnosť uľahčiť ľuďom život, je prekladateľ manuálov - návodov na použitie. Pri prekladoch musí dodržiavať slovenské technické normy, ktoré vychádzajú z angličtiny a nemčiny. Je však len na ňom, či ponechá názov výrobku v origináli alebo si dá námahu vymyslieť slovenské slovo. Najvýhodnejšie pre ľudí je, ak sa dá pomenovanie utvoriť z našich slov. Druhou možnosťou je doslovný preklad cudzieho výrazu - tak sa u nás udomácnila počítačová myš. A treťou možnosťou je prebrať slovo z angličtiny a zbaviť ho zbytočne širokých w a koncových -e, napríklad softver. Prevažná väčšina prevzatých slov nakoniec zdomácnie aj v pravopise aj výslovnosti. Pomaly nám takto zdomácnieva napríklad aj kamkordér.

Elektroanalfabet pokračuje
Jeden kamkordér na pulte v predajni práve prehrával záznam do laptopu. Ako infúzia sa cez káble napájal z jednej strany, z druhej trčal minidisk. Myslela som si, že minidisk ma v prenášaní súborov MP3 nemôže prekvapiť. Hrozba negramotnosti vyšla z ústpredavača, ktorý zašveholil čosi o atrak3. "Atrak-trojka?" pátram v štýle blondíny z reklamy.
Posledná šanca, ako zvrátiť stav vedomostného kvízu v neprospech predavača: "A čo keby som si chcela v laptope pozerať fotky z mobilného telefónu?" Narážame na prvé "ale": "Dá sa to, ale je to zložitejšie. Buď cez infračervený port alebo bluetooth, a to tento laptop nemá." Pri slove bluetooth rezignujem: "Máte tu viac takých nevzdelaných zákazníkov alebo sem chodia len profesionáli?" Diplomatický predavač ďalej trpezlivo vysvetľuje synchronizáciu mobilného telefónu a počítača, a keby som veľmi naliehala, dozviem sa aj niečo o podstate infračervených lúčov.
Napokon vzdáva svoj boj s elektroanalfabetom, ktorý vtrhol do modro nasvieteného impéria: "My môžeme ľuďom doporučiť základnú konfiguráciu a k čomu si to pripoja, to je už ich vec. Ale aj tak treba mať počítač, ktorý je v dnešnej dobe "in". To znamená, že tohtoročnej výroby, prinajhoršom z minulého roku."
Lenže, čo s takými zákazníkmi, čo si len chceli ako Soňa Tichá nahrať svoje prvé hudobné CD?

Kým začnete machrovať s mobilom
V predajni mobilných telefónov sedia ľudia ako v čakárni u lekára. S poradovým číslom v ruke a trochu nervózni - vybrať si medzi funkciami, paušálmi a kreditmi telefónu je ako zorientovať sa v nezrozumiteľných diagnózach.
"Chcela by som lepší mobil strednej triedy, s paušálom od šesťdesiat minút." Pracovníčka spod stola vyťahuje jednoduchý leták a neomylne ťukne dlhým nechtom na obrázok telefónu s fotoaparátom. Keby som rozumela tomu, čo čítam, nemusela som vysedávať v mobilovej čakárni. Človek - In sa pozrie, že telefón podporuje GSM 900/1800/1900, SIM Toolkit, WAP, GPRS, IrDA, Bluetooth, MMS, EMS, SMS, e-mail - a vie, na čom je.
Vie, že s týmto telefónom môže vycestovať aj do Ameriky a dovolá sa. Rovnako môže ostať na Slovensku, ale z lavičky v parku si ľahko zistí, o koľkej mu ide autobus do Gelnice. Ak bude chcieť, presne ako v tej bezstarostnej reklame odfotí koncert, medveďa alebo topánky vo výklade a obrázok pošle známym.
Ešte pred tým, než začnete machrovať s novým mobilom, musíte zvládnuť hŕbu nových slovíčok ako na kurze cudzieho jazyka. Môže sa totiž stať, že sa vás predavačka mobilov opýta, či máte SIM-ku s dvestopäťdesiatimi miestami a vám by sa v hlave nemalo objaviť staré auto prerobené na autobus, ale maličká čipová karta.

Virtuálne zručnosti
Proti používaniu cudzích výrazov nemajú nič ani strážcovia slovenčiny, ale dôležité je ich vysvetliť. Inak ľuďom ostávajú len dohady a nepresné významy. "Napríklad médiá by mohli vzdelávať," hovorí jazykovedec Považaj. Nie je to zlý nápad, ale predstava novinového textu plného vysvetľujúcich zátovriek nie je práve lákavá.
Ani jazykové znalosti nie sú všetko. Na pohyb vo svete nových technológií potrebujeme aspoň základnú zručnosť, ktorá nie je len o tom, ako stlačiť gombík. K základným manuálnym schopnostiam musí aj človek, ktorý nepozná počítač, pridať virtuálne zručnosti. Napríklad, aby vedel prejsť z jednej úrovne programu v telefóne do ďalšej alebo zrušiť predošlý príkaz.
"Pozrite sa, na tomto displeji je 256 farieb, ale v tomto telefóne až 4 096," hovorí slečna a čaká odo mňa uznanlivé pokývanie hlavou. Onedlho si už grafické rozlíšenie obrazovky nezaslúži viac pozornosti ako preplnené vrecúško v zastaralom vysávači.
Po tom, čo sme sa naučili, čo sa skrýva v konzerve s názvom Lunch Meat a dobrosrdečne sme ju premenovali na "lančmítku", spustil sa na ľudí v obchodoch intenzívny kurz cudzích jazykov: müsli, lasagne, pasta, v kaviarni café late. Tepláky a tenisky môžete pýtať akurát tak na trhovisku. V serióznych obchdoch si pýtajte indoorový outfit a k nemu obuv zo sorty training.

Poučenie v banke
V modernej slovenskej banke vás hneď odhadnú, či ste klasický alebo dynamický typ, prípadne si zaslúžite niečo naviac. Podľa muža za priehradkou som dynamický typ. Ku klasike patria dôchodcovia a o treťom, najvyššom type, taktne pomlčí.
"V balíku služieb máte internet banking a dialog," hovorí a týmito dvoma pojmami vyčerpá cudzie slová potrebné pri zakladaní účtu v banke. Peňažná inštitúcia sa zrejme musí spoliehať na zrozumiteľnosť svojich služieb, inak ostanú peniaze zákazníkov visieť zamotané v pančuške.
Pohyby na účte, platobná karta aj povolené prečerpanie prostriedkov (debet) - všetkému sa dá rozumieť. Čo je to teda internet banking? Svoje chabé virtuálne zručnosti predvádzam tak prirodzene, že poučenie o internet bankingu začína muž za okienkom slovami: "To je taká obrazovka, na ktorú sa prihlásite na základe určitých znakov a potom môžete zadávať rôzne príkazy, kontrolovať zostatky či zaktivovať SMS-ky, ktoré vás budú informovať o pohybe na účte." Takú precíznosť som nečakala, hoci banka je povestná tým, že k balíku služieb priloží aj dáždnik, ak by vonku pršalo.

Nočná mora technokratov
Deň v modernom svete bol vyčerpávajúci. Prijať poznanie, že som nočnou morou technokrata, vyžaduje statočnosť a rýchly relax. Klikám na ikonku Internet Explorer, chvíľu surfujem po webe a tíško závidím hackerom ich vedomosti. Skontrolujem nové e-maily. Potom sa nalogujem na prvý čet pod svojim nickom a nájdem room, kde debatujú obyčajní ľudia.

Jazykovedci lovia aj na internete
rozhovor s Matejom Považajom,
jazykovedcom z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV

Prenikajú k nám nové cudzie slová rýchlejšie ako pred desiatimi rokmi a vo väčších nárazových vlnách?
Isteže. Kontakty s inými krajinami sú po roku 1989 intenzívnejšie. Nové pomenovanie z cudzieho jazyka sa k nám dostane podstatne rýchlejšie. Takto k nám prichádza ohromné množstvo slov. Jazykovedci zastávajú názor, že nie je dobre, aby cudzie slová vytláčali domáce výrazy. Napríklad comeback namiesto návrat. Je to zbytočné.
Prečo radšej použijeme comeback než návrat?
Je to snaha byť v prejave exkluzívny a ukázať ovládanie angličtiny.
Naozaj je to taký lacný dôvod?
Niekedy. Nie u každého. Adresát je však najdôležitejší, preto má byť informácia pre verejnosť zrozumiteľná. Ľudí, ktorí vedia po anglicky, je stále málo.
Kde jazykovedci lovia nové slová a za ako dlho ich prevezmú?
Jazykovedci môžu nové slová iba zaznamenať a zaujať k nim postoj z hľadiska potrebnosti a začlenenia do našej slovnej zásoby. Pri niektorých slovách prekladatelia hľadajú domáci ekvivalent, niektoré len mechanicky prevezmú.
Hovoríte, že veľká miera zodpovednosti leží na prekladateľoch?
Áno. Oni majú prvý kontakt s novými slovami. A okrem nich publicisti a odborníci z jednotlivých odborov.
Ako dlho trvá udomácnenie cudzieho slova?
Čím viac ľudí cudzie slovo používa, tým skôr zdomácnie.
Niektorí ľudia si myslia, že slovenčina je málo pružný jazyk.
To hovoria tí, ktorí nedostatočne ovládajú spisovnú slovenčinu a možnosti, ktorými sa dajú tvoriť nové slová.
Ako presvedčiť mladú generáciu, ktorej angličtina nerobí problém, aby sa namiesto chatovania rozprávala a aby si namiesto surfovania po webe prezerala stránky na internete?
Ťažko. Mali by si však uvedomiť, že sa to dá povedať aj po slovensky, len treba chcieť. Ale napríklad chatovanie sa už píše aj ako četovanie. Jazykovedci si často overujú práve na internete, či sa nejaký výraz používa a ako často. Internet veľmi dobre slúži aj pri tvorbe nových slovníkov.
Francúzi nepreberajú cudzie slová, ale k nim vytvárajú francúzske výrazy. A čo iné krajiny?
Francúzi prví prijali jazykový zákon na ochranu francúzštiny pred tlakom angličtiny. Podobný zákon prijali Maďari, Poliaci a iné národy, uvažujú o ňom Česi. Informácie pre verejnosť majú byť zrozumiteľné každému a nemôžu byť iba v cudzej reči. Keď ľudia sami spontánne neprídu na to, že verejnosť má byť informovaná zrozumiteľne, potom sa to musí riešiť zákonom.

Jazyková poradňa na internete
e-mail: poradna@ juls.savba.sk
internetová adresa: www.juls.savba.sk, na ktorej je aj najnovšie vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka