edine ak prežívať. Kto ešte číta? Kto kupuje knihy? A kto s tým neprestane?

Bude ako nebolo
Od januára otrasie cenami kníh jednotná 19-percentná sadzba DPH. Po augustovom zdražení benzínu, cigariet a piva sa dostane aj na knihy a tlač. Zvýšené náklady na základné životné potreby urobili z kníh pre slovenské rodiny už dávnejšie nedostupnú zábavku, s daňou zvýšenou o päť percent sa stanú luxusom. "Mnohí z tých, čo od 90. rokov hovoria, že sú knihy drahé, si ich nikdy ani nekupovali. Keď si uvedomíme, koľko peňazí minú na alkohol, čo im nevyčítam, tak je kniha len vecou voľby - buď sa rozhodnú, že si kúpia fľašku vína, alebo knihu," konštatuje Juraj Heger, šéf vydavateľstva Slovart. Logicky najviac kalkuluje so skupinou, ktorá aké-také peniaze ešte má, to znamená so strednou vrstvou. Pripúšťa však, že už teraz sú ľudia, ktorí ani túto voľbu nemajú. Čo im ostane? Knižnice. "Tí, čo na knihy nemajú, a chcú čítať, si v knižnici niečo dobré, aj keď staré, určite nájdu." Ibaže slovenská knižnica je na tom podobne ako slovenská kniha - biedne.

Veľká zábava
"Základný problém na trhu netkvie v tom, že sa zvýšila daň - to je možno len posledný klinec do rakvy. Problém je, že slovenskí ľudia čítať nepotrebujú, nie sú na to naučení. Imidž kníh je tu imidžom zbytočnej aktivity čudákov, ktorí ich vydávajú. Naša snaha by mala smerovať k tomu, aby ľudia vedeli, že čítať knihy je veľká zábava, ktorá aj niečo stojí," hovorí Heger.
Vyššia daň zamieša karty nielen čitateľom a kníhkupcom, ktorí knihy predávajú. Na ministerstve kultúry vedia, že najviac ohrozí malých vydavateľov. "Slovenský knižný trh pracuje s najnižšími mierami zisku navôkol. Je limitovaný jazykom, ako aj zakorenenou tradíciou, že knihy musia byť lacné. Po zavedení novej jednotnej sadzby DPH to malé vydavateľstvá nemusia prežiť," varuje Andrej Zmeček z ministerstva.
Prečo by nám malo byť za nimi ľúto? Podľa Juraja Hegera, ktorého Slovart malý nie je, práve malé vydavateľstvá udržiavajú kvalitu: "Vo väčších vydavateľstvách sa vydávajú knihy, u ktorých je predpoklad, že musia zarobiť. Ak zaniknú malé vydavateľstvá, prestanú sa vydávať nekomerčné knihy, ktoré sú pre národ rozhodujúcou hodnotou."

Aká je slovenská kniha?
"V porovnaní s okolitými štátmi najlacnejšia. Ešte stále sa u nás skutočná hodnota kníh neodrazila na ich maloobchodnej cene, ktorá bude časom určite ešte vyššia. A vtedy vznikne trh s lacnými paperbackovými vydaniami," upozorňuje na ozajstný stav Juraj Heger.
"Všetky tovary sa dajú do istej miery zameniť, len kniha nie. Keď žiadate knihu o stredovekom Slovensku, taká kniha môže byť napísaná len tu, nikde inde. Nepomôže vám, keď tu nájdete českú knihu, ktorá sa venuje českým hradom a zámkom. Cena je síce podobná, rozumiete reči, ale vy potrebujete tamtú, ktorá sa nedá ničím nahradiť! Všetko si môžme doviezť odinakiaľ, ale keď skrachuje štvrtina vydavateľov, tak slovenské slová si zvonku nedovezieme. Proste nie," hovorí Juraj Krušnierik z kníhkupectva Artfórum, ktoré vo veľkej miere ponúka aj české knihy.

Trh
Knižný trh je na Slovensku neprehľadný pre všetkých. Štátni úradníci sa museli až v Štrasburgu dozvedieť, že štatistický prehľad o kultúrnom živote krajiny je skrátka nevyhnutnou záležitosťou. A tak sa dnes niekde zamýšľajú nad monitorovacím projektom Register kultúry. Vôľu vraj majú veľkú...
Aktívnemu čitateľovi stačí chuť hľadať. Pasívny má smolu, jedine ak natrafí na dobrého predajcu, ktorý ho hneď vo dverách neodradí tým, že knihy sú zas drahšie, namiesto toho, aby mu ponúkol niečo zaujímavé.
Vydavateľom zasa úplne stačí to, že sa poznajú. "Dnes tých pár ľudí, čo na Slovensku vo väčšom vydávajú knihy, dobre vedia, čo vyšlo a čo vyjde nabudúce," hovorí Juraj Heger. "Je medzi nami určitá kolegiálna solidarita, nesnažíme sa medzi sebou biť. Nemalo by to žiadny význam. Tak málo toho vychádza, že ak vydáte hocičo, na pultoch predajní si to miesto nájde. Zjednocuje nás aj náš spoločný záujem - zanechať porazenecké nálady a spraviť z knihy úspešnú značku. Teda tovar, ktorý nie je len vecou nejakých folkloristov, ktorí vyhrávajú na gajdách a z roztopaše si vydávajú knihy, ale vážny atraktívny artikel."

Vyrieši to verejná diskusia?
"Kniha je špecifickým tovarom. Na tom staviame. Vždy sa snažíme presadzovať takéto nazeranie na kultúrne tovary a služby. Nedarí sa to vždy, lebo problém prechádza celou našou spoločnosťou. Občania na isté druhy kultúrnej ponuky vôbec nereagujú. A elity, ak tu nejaké sú? Hospodárske a politické špičky na Slovensku rozhodne neprekvitajú vrúcnym vzťahom k umeniu a kultúre," hovorí Andrej Zmeček a svoj boj zvádza spolu s ministerstvom kultúry po svojom. Teda kultúrne. Veľa si sľubuje od rozprúdenia širokej verejnej diskusie, ktorú chce vyvolať. Má byť o tom, že kultúru treba dostať z okraju spoločenského záujmu do jeho centra. "Chceme obrátiť tézu, že kultúra je čiernou dierou, v ktorej nenávratne miznú peniaze. To, že je kultúra reálnym ekonomickým nástrojom, vedia takmer všade, okrem nás."

Kto si bude knihy kupovať?
"Asi bude čím ďalej viac narastať odstup medzi elitou, ktorá si bude môcť dovoliť kupovať a čítať literatúru v zahraničných origináloch, a širokou masou, pre ktorú bude úplne stačiť ľahká globalizovaná televízna kultúra a dobre lokalizovaná krčma," myslí si literárny publicista a propagátor Dado Nagy a dodáva, že knihy si bude kupovať len ten, kto si to bude môcť dovoliť.
"Bude si čoraz ťažšie vyberať z čoraz väčšieho množstva kníh", tvrdí spisovateľ Daniel Hevier. "Budeme sa musieť špecializovať a zamerať na užšiu skupiny kníh, ktoré ako-tak obsiahneme. Možno sa blížime až k časom, ktoré kniha zažila pred Guttenbergovým objavom kníhtlače - znovu začne patriť zasvätencom a sprisahancom. U niekoho je kniha na prvom mieste, u iného svoje miesto v poradovníku ani nemá. Knihy si budú aj naďalej kupovať tí, ktorí sa môžu zaobísť bez životného luxusu, ale knihu jednoducho musia mať."
Spisovateľ Peter Pišťanek konštatuje, že v budúcnosti si knihy budú kupovať len "snobi, furianti, fanatici a blázni, správajúci sa podľa hesla „nech nežeriem". Čítanie kníh už nebude masovým športom a bude sa týkať len tých, ktorí, voľne citujúc amerického prírodovedca Austina Phelpsa: "Radšej si oblečú starý kabát a pôjdu si v ňom kúpiť novú knihu."

Drahý špás
Na konci reťaze, či sú knihy, či ich má kto čítať a aký to má všetko zmysel, stojí strašiak zadubeného hlupáka, ktorého môže hocikto zneužiť. Andrej Zmeček: "Vzdelanosť, kultivovanosť a kultúra ľudí je rovnako ekonomickým fenomén. Keď sa napríklad v Trnave robí priemyselný park, tak určite nielen preto, že sú tam vhodné pozemky a smeruje k nej diaľnica. Základným kritériom je pomer ceny pracovnej sily a jej vzdelanostnej úrovne. Dlho sa tvrdilo, že naša pracovná sila je relatívne lacná a výborne vzdelaná. Už však existujú prípadové štúdie, ktoré hovoria, že vzdelanostná úroveň slovenského obyvateľstva postupne klesá. Keď bude klesať počet titulov a náklad vydaných slovenských kníh a učebníc, vznikne z toho nakoniec aj ekonomický problém. Je to beh na dlhé trate, ktorého výsledok sa odrazí o 5-10 rokov. Zodpovedý ekonóm, a nielen kultúrny nadšenec, jednoducho musí dovidieť ekonomické následky takéhoto behu."

Také jednoduché
Ak ľudia prestanú čítať, ohlúpnu. Keď budú hlúpi, zníži sa ich kvalita a kvalita ich životov. Už teraz sme v prostredí, kde zatiaľ nemáme negramotnosť, ale veľká skupina dospelého obyvateľstva vôbec nečíta. Doteraz mali aspoň šancu pokúsiť sa o to a šancu motivovať ich mal aj štát. Napríklad preto, aby rozumeli výzvam vlády, že buduje informačnú spoločnosť a že vstúpiť do EÚ je fajn.
Odteraz sa stáva kniha pre väčšinu nedostupnou. Neinformovaná masa ľudí sa ľahko okresáva a manipuluje. Nikde však nie je napísané, že ju budú manipulovať len naši mocní. Záujemcov je dosť. Virtuálna komunikácia ešte len štartuje. Zásadný vplyv sily audiovizuálnych vnemov cez film, internet, televíziu sa ukáže už o pár rokov. Deti sa ľahšie orientujú v internetovom hypertexte ako na poličke s knihami. Môže sa stať, že bude naša spoločnosť ľahkou korisťou pre kohokoľvek.
Východiská existujú, stačí nad nimi začať uvažovať. Ak sme neohlúpli načisto.

Knižnice
Po verdikte o novej DPH aj pre knihy odrazu všetci jednohlasne tvrdia, že treba rozlúsknuť systém knižníc. Zdá sa, že sa konečne dostali do pozornosti, aj keď o pomoc volajú najmenej desať rokov. Okrem toho, že nemajú peniaze na nákupy kníh, sú knihovníci zneistení aj novým internetovým prostredím. Nie je im jasné, nakoľko sa budú ľudia po dlhoročnej stagnácii knižníc obracať práve naň.
Štát si skromne uvedomuje, ako drasticky zapôsobí 19-percentná daň na kvalitu života ľudí, spolieha sa však na to, že to vydržia. A finanční uradníci utešujú kultúrnych úradníkov tým, že im sľubujú časť z peňazí, získaných na daniach z predaných kníh, aby ich vrátili naspäť do kníh cez ministerské projekty. Knižnice opatrne vyčkávajú a z kníhkupectiev a vydavateľstiev znie: "Tak to už čo je, aká ultrasocialistická myšlienka?!"

České knihy
"Som optimistický, zatiaľ to vyzerá celkom dobre - knihy sú a vznikajú nové kníhkupectvá. Hoci sú už od nového roku knihy drahšie, v ich predaji sme zatiaľ výrazný pokles nezaznamenali," hovorí kníhkupec Juraj Krušnierik z Artfora v Bratislave. "V roku 1990, keď sme založili AF, si nikto nevedel predstaviť, že to bude také, ako je to dnes. Knihy sú k dispozícii..." Na druhej strane, "stále menej ľudí číta po česky. V 90. rokoch zažívali knihy, ktoré boli za socializmu na indexe, boom. Jedna z prvých Havlových publikácií dosiahla na česko-slovenské pomery kozmickú výšku predaja 130 000 kusov. Dnes sa nám už Čechy vzďaľujú. Máme vlastné problémy a oddeľuje sa aj literárny svet. Kým po revolúcii boli Vaculíkove knihy hitom, teraz ním jeho nový román Loučení k panne na Slovensku nie je. Mladá spisovateľka Petra Hulová sa stala vychyteným českým fenoménom, u nás o nej nikto nič nevie..."
V Česku vychádza asi šesťnásobne viac kníh ako na Slovensku. Žije tam dvakrát viac obyvateľov a majú vyššiu priemernú mzdu. Knihu si teda môže dovoliť aj človek so skromnejším príjmom. Slovenskí knihofili im to závidia. "Kult knihy bol v Čechách vždy silnejší ako na Slovensku," hovorí Juraj Heger z vydavateľstva Slovart, ktoré produkuje knihy aj na český trh. Najmä luxusné obrazové publikácie. "Mnohé veci berú veľmi vážne. Medzi ne patria knihy. My na Slovensku vidíme z Čiech len to najlepšie. To zlé, ktorého majú tiež dosť, sa sem nedostane. Nehovoria verejne o národe a patriotizme, čo je u nás obvyklý jav, ale kúpia si drahú publikáciu napríklad o vyhliadkových vežiach, aby zistili, aká je tá najbližšia, na ktorú vystúpil Palacký alebo Věk. Českí vydavatelia pracujú v silnej konkurencii, takže sa paradoxne asi necítia lepšie, ako my na Slovensku, kde sa všetci poznáme, tykáme si, máme takmer rodinné vzťahy."
V českom jazyku sa u nás predáva najmä odborná literatúra. Detské knihy len symbolicky. Slovenské dieťa im už nerozumie. Hoci sú české preklady svetovej literatúry u nás stále populárne, slovenské vedú. Sú jazykovo a cenovo prístupnejšie.
Preklady sú jedným zo spoľahlivých znakov toho, ako sa za posledné desaťročia slovenský jazyk prudko vyvinul. Spisovateľ Tomáš Janovic to zhrnul, keď vymenoval mená všetkých tých, ktorí posunuli našu reč o badateľný krok dopredu: "Pozriem sa na meno prekladateľa a rozhodne dám prednosť Štrasserovmu Oneginovi, Feldekovmu Cyranovi, Vilikovského Woolfovej alebo Hevierovmu Bukowskému... A v štýle majstra Bukowského dodávam: sú to preklady, ktoré sadli ako riť na šerbeľ, hoci sa aj pred mnohými českými prekladmi hlboko skláňam."

Slovenskí autori
Malým vydavateľom predpovedajú koniec aj najväčší optimisti. Vydávajú zväčša nekomerčnú pôvodnú literatúru. Názory na ňu sú však protichodné. "Na Slovensku sa nepíšu knihy o mne," konštatuje neznámy čitateľ pri regáli v kníhkupectve. "Keď si chcem o vlastnom živote prečítať, musím siahnuť po Angličanoch. Tí píšu aj o živote, ktorý ja žijem tu a pritom ma vôbec nepoznajú. Ľudia, čo žijú v tomto meste - máme rovnaké zážitky, boli sme na tých istých koncertoch, čítame približne rovnaké veci, chodíme do rovnakých krčiem - píšu o živote, ktorý ja nepoznám. Buď je to voľačo štylizované, alebo veľmi zložité a vôbec sa ma to netýka."
Veľký vydavatelia siahajú po súčasných mladých talentoch, v ktorých cítia marketingový úspech. Ikar sa drží nekomplikovanej Keleovej-Vasiľkovej, ktorej značku sa mu podarilo vybudovať v ťahu na čitateľky ženy.
Slovart je pyšný na anonymného Matkina. "Je to pasia vydať autora Polnočného denníka," pochvaľuje si Heger. "Všetci, čo ho čítali, si vytvoria názor. Buď kladný, alebo záporný, ale nikto neostane ľahostajným. Narozdiel od 90 percent pôvodnej literatúry, ktorú ani nedočítate, a vlastne vám je úplne jedno, ako sa to skončí a či vôbec. Vidím v tom veľký priestor pre slovenských autorov, ktorý nie je využitý."
Spisovateľ Dušan Dušek, ktorý učí na VŠMU ako sa majú písať dobré scenáre, vidí svoje mladé študentky trochu inak: "Dnes mladí ľudia napíšu hocičo, nemajú s tým problém. Bez ostychu. Je v tom spontánnosť, autenticita, je v tom bezbrannosť aj zraniteľnosť, a zároveň niečo veľmi silné, životaschopné a drsné. Stále tematizujú peniaze. Sú oveľa samostanejší ako sme boli my. Všetci cestujú za zárobkom do zahraničia. Sú to dievčatá, ktoré veľmi bojovne znášajú to, čo prichádza. Ich veci by sa dali hneď nakrúcať."

ANKETA
Prečo čítať?

Daniel Hevier, spisovateľ
Čítam preto, aby som krajšie žil.

Tomáš Janovic, spisovateľ
Aj preto, aby som do svojej ostatnej knižky Nikoho nezabije mohol zaradiť túto smutnú anekdotu:
Knihy detstva -
Možno milujeme svine, lebo si myslíme, že sú Budkáčik a Dubkáčik.

Peter Pišťanek, spisovateľ
Aby človek nebol hlúpy. Aby trebárs vedel večer svojej frajerke artikulovane vyrozprávať, čo sa mu prihodilo cez deň na matike, alebo dej filmu, ktorý včera vysielali v televízii.

Juraj Kušnierik, kníhkupec
Slová a celý ten zázrak plynúci z nich sa deje vnútri človeka. Človek bez komunikácie nemôže žiť, umiera. Tak, ako krava je bylinožravec, človek je slovožravec. Knihy sú o slovách, preto sú dôležité.

Juraj Heger, vydavateľ
Istý martinský kníhkupec to sformuloval pre svoje zákazníčky (lebo je pravda, že na celom svete ženy čítajú beletriu viac ako muži), že kniha je najlacnejšia cestovná kancelária. Prenesie vás do iných svetov a je to aktívnejšia romantika ako sedieť pred televízorom a sledovať, ako dopadne Manuela.

Dado Nagy, propagátor literatúry a publicista
Je to podobná otázka ako prečo by mal človek žiť. Jedno ani druhé nie je povinné, ale tak, ako by mal každý človek dostať šancu na zmysluplný život, mal by mať šancu aj spoznávať svetovú aj domácu literatúru a krásu jazyka. O informačnej hodnote kníh ani nehovorím. Bolo by fajn, keby sme dostali aspoň tú šancu.

Danica Jurčová, herečka
Pretože knihy nám otvárajú rôzne úrovne vnímania sveta a zároveň nás do iných svetov vťahujú.

Milan Lasica, spisovateľ, herec, režisér
Nikdy som neuvažoval o tom, prečo je dobré čítať. K čítaniu ma viedli rodičia, a potom sa mi to tak zapáčilo, že už bez neho nemôžem byť.

Petr Zelenka, režisér
Pretože niektoré knihy sú posvätné.

Martin Huba, herec, režisér
Možno aj preto, že v knihách človek nachádza argumenty, ktoré potvrdzujú, že to, čo si myslí o svete, je správne.

František Mikloško, poslanec
Začať čítať v detstve je dôležité už len preto, že čítaním sa rozvíja fantázia a obrazotvornosť. Svet, ktorý sa človek vďaka knihám naučí vytvárať vo vlastnej hlave, je ďaleko bohatší, plnší a pestrejší oproti tomu, čo nám dokážu priniesť pohyblivé obrázky v televízii alebo vo filme. Pamätám si, ako vzrušene som v detstve lúskal mayovky. Neskôr ma filmy podľa nich filmy strašne sklamali.

Boris Farkaš, herec
Čítanie je dobré nielen preto, aby sme dokázali pochopiť návod na obsluhu počítača, ale aby sme sa obohatili. Nie je len zábavou, ale umocňuje a prehlbuje život. Rozvíja fantáziu a čitateľ sa stáva spolutvorcom - je režisérom a scenáristom súkromného filmu, ktorý sa mu odohráva vo vlastných predstavách. Sám obsadí postavy a môže si zahrať aj hlavnú úlohu.

Vladimír Nabokov, spisovateľ
Zo všetkých postáv, ktoré umelec vytvorí, sú jeho čitatelia najlepšími.

Dušan Taragel, spisovateľ
Ak niekto potrebuje informácie, použije encyklopédiu, internet alebo odbornú literatúru. Čitateľ číta preto, lebo má rád emócie. Chce byť vtiahnutý do textu, chce ho prežívať, chce sa báť, chce sa smiať, chce sa hanbiť alebo pohoršiť. Čitateľ neprežíva autorove emócie, ale svoje vlastné.

Poznáte svojho čitateľa?
Dušan Dušek:
Ani nie a neviem, či by som ho chcel spoznať. Píšem ako viem, ako mi zobák narástol. Keď mi niekto povie, že sa mu to páči, som rád.
Daniel Hevier:
Nejako zvlášť ho netúžim poznať. Viem o niekoľkých ľuďoch, ktorým sa moje písanie páči a ktorí možno čakajú na to, čo nové napíšem.
Peter Pišťanek:
Mám presnú predstavu o svojom čitateľovi: mal by to byť človek inteligentný, skeptický a so zmyslom pre čierny humor. Mal by vedieť dešifrovať intertextuálne žartíky v mojich prácach. Nechcem z neho vytláčať city ako z gájd, nepotrebujem jeho slzy ani smiech, stačí mi, ak ostane v rezervovanej vzdialenosti odo mňa a bude sa pobavene pochechtávať. Pár ich poznám.

Čo poviete na klasiku v koži bez kvalitných edičných poznámok?
Daniel Hevier:
Nemám vo všeobecnosti rád knihy v koži.
Dado Nagy:
Som rád, že vôbec existujú. Svetová aj slovenská klasika by mali byť povinnou výbavou všetkých veľkých kníhkupectiev. Faktom je, že mnohí vydavatelia sa s tým veľmi nebabrú.
Peter Pišťanek:
To isté, čo o podnikateľskom baroku. Sú to knihy, ktoré sa kupujú na metre, a nie sú primárne určené na čítanie.
Dušan Dušek:
Tie knihy to nepotrebujú.

Čo podľa vás dáva bestsellerová braková literatúra svojím čitateľom?
Dado Nagy: Pôžitok, relax, zábavu, oddych. Na tom nie je nič zlé.
Daniel Hevier: Únik, osvedčené schémy, povrchnú senzačnosť.
Peter Pišťanek: Neviem. Možno ilúziu. Veľká časť ľudí je strašne nespokojná so svojím vlastným životom.

Tomáš Janovic
Knižne som dozrieval koncom štyridsiatych rokov - matka ma predvídavo predzásobila dumasovkami a mayovkami, ktoré čoskoro bleskovo zmizli z kníhkupectiev. Keď som sa však poobzeral po rodičovskej knižnici, nechápal som, prečo je v nej iba Brechtov Trojgrošový román, Gorkého matka a rôzne severské Večne spievajúce lesy. Až ako dospelý som sa dozvedel, že otec po víťaznom Februári spálil v podstate celú knižnicu. Tak sa bál, nie knižiek, bál sa, že by mohli objaviť napríklad Eisenhowerov životopis... Ako sa teraz zvykne hovoriť: boli také časy!

rada pre vydavateľov a kníhkupcov
(prevzaté - Dušan Taragel: Rady, ktoré majú pomôcť každému, kto chce zbohatnúť písaním kníh)
Zlé knihy nikto nekupuje. Knihy, ktoré sú nepotrebné, nikto nekupuje. Cenovo neprimerané knihy nikto nekupuje. Knihy, ktoré sa nedostanú do kníhkupectva, nikto nekupuje. Knihy, ktoré sa predávajú na nesprávnom mieste, nikto nekupuje. Knihy, ktoré sa predávajú v nesprávnom čase, nikto nekupuje. Knihy, o ktorých nikto nič nevie, nikto nekupuje. Knihy, o ktorých autorovi nikto nič nevie, nikto nekupuje. Knihy, ktoré nemajú dobrú obálku alebo názov, nikto nekupuje.