BRATISLAVA – Dvadsiate storočie pomenovali psychológovia vekom úzkosti. Storočie, ktoré práve žijeme, má ešte nepríjemnejšiu charakteristiku. Ľudstvo vraj čaká vek melanchólie a depresie.
„Na jednej strane nás charakterizuje obrovská dravosť, chuť čosi dosiahnuť a na druhej na nás číha zničujúca melanchólia a obrovská prázdnota, ktorá nám znemožňuje normálny život,“ hovorí psychologička Mária Hanúsková.
Prognózy vôbec nie sú priaznivé. V každej novej generácii v tomto storočí bude riziko vzniku závažnejšej depresie vyššie ako v generácii jej rodičov. Svetové štatistiky jasne ukazujú, že za posledných 20 – 30 rokov sa každé desaťročie počet depresií približne zdvojnásobuje.
Výsledky nedávnej reprezentatívnej štúdie o depresii na Slovensku zaskočili aj našich psychiatrov a psychológov. Podľa nej u nás je vysoký počet ťažkých depresií (13 percent) a depresívnymi syndrómami trpí 23 percent ľudí, čo je viac ako priemerný výskyt depresívnych symptómov v Európe.
Je táto moderná epidémia daňou dobe, ktorú žijeme? „Aj to. Príčin je viac. Nikto nie je imúnny proti psychickým chorobám,“ hovorí klinický psychológ Marián Košč. „Raz za to môžu biochemické zmeny v mozgu, inokedy genetické predispozície, záplava negatívnych informácií, ktorá sa na nás valí v priamom prenose, sú to situácie a udalosti, ktoré prežívame.“
„Každý štvrtý človek trpí nejakou psychickou poruchou. Podľa prognózy Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej banky sa stanú psychické choroby krízou 21. storočia. Myslím si, že práve takéto informácie by mali byť palcovými titulkami na prvých stránkach novín,“ hovorí psychiater Petr Nawka. Tvrdí, že ešte stále sa pre prevažnú časť pacientov a ich rodín stáva ochorenie celoživotnou stigmou. „Veľa postihnutých ticho trpí zavretých doma a neodváži sa vyjsť von. Spoločnosť ich diskriminuje, príbuzní im často nedokážu alebo nechcú pomôcť. Pre pacientov sú totiž oveľa horšie predsudky ľudí ako sama choroba.“
