„Lovci nových hláv“ v politike začínajú siahať po manažéroch

V krajinách EÚ je trendom, že politické strany sa snažia medzi seba vtiahnuť úspešných manažérov z komerčnej sféry, pre ktorých je takýto postup ďalším stupňom v budovaní kariéry. Na politické posty v parlamente, vo vláde či v ďalších štátnych, resp. euró

Personálna politika jednotlivých straníckych lídrov by sa podľa odborníkov nemala zásadne líšiť od postupov, ktoré pri vyhľadávaní a výbere „nových tvárí“ využívajú zodpovední manažéri v komerčnej sfére, resp. profesionálni Executive Search konzultanti personálno-poradenských spoločností. Na rozdiel od súčasnosti, keď sú pri straníckych nomináciách hlavné kritériá posunuté bližšie k politickým súkmeňovcom, priateľom a rôznym „podporovateľom“, by sa vyhľadávanie kandidátov na politické funkcie malo väčšmi opierať o jasne a vopred definované požiadavkové profily, to znamená predovšetkým o to, čo sa od daného človeka očakáva, aby dokázal a splnil.

Stop pre teoretikov
„Pri vyhľadávaní a výbere potenciálnych štátnych úradníkov, poslancov či ministrov lokálneho a v blízkej budúcnosti aj európskeho dosahu treba prihliadať aj na iné ako politické kritériá,“ potvrdzuje odborník na personálne záležitosti Martin Krekáč z medzinárodnej poradenskej skupiny Amrop Jenewein Group. „Prednosť by mali podobne ako pri obsadzovaní postov na úrovni top a senior manažmentu alebo miest v riadiacich a dozorných orgánoch dostať ľudia, ktorí vo svojej práci i živote dlhodobo dosahovali mimoriadne dobré výsledky a ktorí už niečo vytvorili. V západných krajinách sa do politiky len málokedy dostane človek s teoretickou alebo jednotvárnou skúsenosťou, od ktorého možno naozaj len ťažko očakávať, že sa bude úspešne podieľať na riadení celospoločenských, resp. európskych záležitostí. Špičkoví manažéri alebo úspešní podnikatelia z komerčnej sféry majú určite predpoklady na naplnenie volebných, resp. vládnych programov.“

Aj z tohto dôvodu politické strany v krajinách EÚ pri hľadaní „nových tvárí“ bežne využívajú externú a nezávislú pomoc profesionálnych personálnych poradcov. Vďaka nim pri výberoch „lovia“ medzi kvalitnými manažérmi a nepresadzujú vlastných, ale optimálnych kandidátov, s ktorými sa väčšinou počíta na dlhší čas. Práve pri nich je dôležité, aby svoje profesionálne know-how a skúsenosti odovzdali príslušnej politickej strane a v prípade volebného víťazstva aj regiónu, štátu alebo celej únii.

Profesionálny krok
„Typickým príkladom takéhoto postupu je nedávna nominácia Ivana Štefanca, riaditeľa pre európsku integráciu spoločnosti Coca-Cola HBC vo Viedni, na post komisára Európskej komisie. Najsilnejšia strana vládnej koalície využila svoje legitímne právo a týmto z môjho pohľadu vysoko profesionálnym krokom sa odhodlala vyvážiť osvedčené tváre novým menom, ktoré v sebe okrem lokálnych a globálnych vedomostí, zručností a skúseností skrýva aj potenciál pre politickú prácu. Tento predpoklad možno spoľahlivo odhadnúť na základe jeho poverenia zastávať významný post v úspešnej nadnárodnej spoločnosti,“ pokračuje Martin Krekáč. „SDKÚ zvolila nestraníka, avšak človeka s preukázateľne silným odborným i osobnostným profilom, ktorý bezpochyby dokáže splniť, čo sa od neho ako európskeho komisára očakáva.“

Nie každý úspešný manažér však po dosiahnutí hraníc výkonného riadenia má ambíciu vstúpiť do úrovne, z ktorej sa dajú ovplyvňovať celospoločenské, resp. európske záležitosti. Hlavnou brzdou býva najmä averzia k politickým hrám, nejasné kritériá hodnotenia úspechu, strata súkromia, pokles príjmov atď. Jednou z úloh lídrov politických strán by napriek tomu malo byť vyhľadávanie a priťahovanie takýchto ľudí, aby svoje schopnosti a kvality využili vo verejnom záujme. Vysoké posty v nadnárodných spoločnostiach, ktoré v zopár prípadoch zastávajú aj slovenskí manažéri, sú pre nové tváre najlepším vysvedčením. Náročné kritériá ich výberu opreté o medzinárodné štandardy zaručujú, že takýto kandidát spĺňa okrem odborných a manažérskych predpokladov aj najvyššie osobnostné a etické požiadavky, čo práve v politike nie je zanedbateľnou hodnotou.

AKÍ SÚ MANAŽÉRI NAJVYŠŠEJ KVALITY?