Na tomto ostrove a v tomto meste hrozila Rogerovi Krowiakovi smrť od nudy. Najhoršia a najťažšia smrť, akú si vedel predstaviť. Ešte horšia, ako smrť hladom alebo smädom, prípadne upálením alebo napichnutím na kôl. Už pred hodinou sa ubytoval v hoteli Golden Bay, a teraz na izbe preštudoval prospekty, aby zistil, čo sa tu dá robiť. Pôjde do mesta? Prejde sa po promenáde Phinikoudes, alebo navštívi kostol Ayios Lazaros? Alebo si pôjde pozrieť akvadukt s jeho 75 oblúkmi?
Nič z toho ho nelákalo. V Ríme si užil pamiatok dosť. Materiály mal prevziať až večer a dovtedy nemal čo robiť. Možno pôjde na pláž a zapláva si. Alebo pôjde do baru. Alebo si nechá urobiť masáž. Alebo, alebo. Zavolal na recepciu. Áno, poskytujú masáže. Chce masáž v hotelovom fitnesscentre, alebo priamo na izbe? Ich masérka Daniela ovláda rôzne masáže a klienti si pochvaľujú.
Objednal si masáž na izbe a nalial si dvojitý drink. Masérka Daniela určite bude miestna krásavica, s hrubými rukami a stehnami, tmavými fúzikmi a váhou okolo sto kilogramov. Osprchoval sa a okolo bokov si opásal uterák. Napil sa, zapálil si a čakal.
Masérka Daniela ho prekvapila. Hneď, ako vošla do izby, ho prekvapila. Ryšavé vlasy a zelené oči. Pekná postava, v bielom tričku a šortkách. Žiarivý úsmev. Dobrá angličtina. Predstavila sa mu a hneď sa pustila do práce. Pán Krowiak nech si odpása uterák a ľahne si na brucho. Akú masáž si pán Krowiak praje? Relaxačnú, švédsku, čínsku, indickú, thajskú, alebo chce lymfatickú drenáž?
Mám zablokovanú chrbticu, povedal Krowiak, tak niečo, čo ma odblokuje. Výborne, povedala Daniela, dáme teda odblokovaciu masáž. Natrela si ruky masážnym gélom a pustila sa do práce. Krowiak jej nevidel do tváre, ale cítil jej ruky. Robila to dobre. Vedela to. Vysávala z jeho tela únavu a stres, uvolňovala ho.
Máte na tele plno jaziev, povedala po chvíli. Pracovné úrazy, zamrmlal Krowiak. Napríklad táto jazva, dotkla sa miesta na chrbte. Vietnam, 1974, povedal Krowiak. Chlapík z Vietcongu to na mňa skúsil bodákom. A táto? Jej ruka prešla na iné miesto. To je Libanon, 1984. Črepina granátu. Mal som šťastie, zlomila len rebro. A tu na lýtku? Tam sa mi zahryzol pitbull. Strelil som ho do hlavy, ale aj tak sa držal ďalej. Museli sme ho páčiť, kým mi nohu vyslobodili.
Chvíľu zamyslene mlčala. Potom ho obrátila na bok a urobila s ním niekoľko zvláštnych pohybov, pri ktorých sa mu uvolňoval jeden stavec za druhým, s hlasitým praskaním a úľavou. Teraz si ľahnite na chrbát, povedala.
Konečne jej videl do tváre. Rukami mu prešla po hrudníku, po bruchu, až ku stehnám. Prečo sa tomuto ostrovu hovorí Afroditin ostrov? spýtal sa. Odhrnula si vlasy z tváre a pozrela mu do očí. Chcete to vedieť? Chcem, povedal Krowiak. Tak zatvorte oči, povedala. Zatvoril oči. Odišla do kúpeľne, počul ako si opláchla ruky. Potom niečo vzala zo svojej tašky a vrátila sa k nemu. Cítil, ako stojí nad ním. V hlave sa mu zapol výstražný signál. Pozor na ňu, hovoril signál, chce ťa zabiť, otvor oči a bráň sa!
Neotvoril oči. Jemne sa ho dotkla niečím chladivým. Použila iný masážny gel. Rozotierala mu ho po tele, cítil jeho omamnú vôňu, prstami mu krúžila po bradavkách a do slabín sa mu začala valiť krv, nezastaviteľne a nezadržateľne. Zašuchotalo jej oblečenie a odrazu pocítil na svojom tele jej telo, horúce, pružné, lačné. Jemne sa naňho nasunula a začala sa pohybovať, pomaly, po celej dĺžke, na Afroditinom ostrove, na ostrove, na ktorom žil Lazar, ktorý vstal z mŕtvych, na ostrove, na ktorom jeho obyvatelia oslavujú sviatok nazvaný Kataklysmos.
V ktorom meste prebehla táto akcia Rogera Krowiaka?
Pošlite SMS správu so súradnicami miesta pobytu agenta Krowiaka (podľa mapy) a získajte dve letenky do mesta, v ktorom ste ho našli!
Či ste vyhrali sa dozviete zajtra v denníku SME.
