Keď sa prevalilo, že do tohto mesta má zavítať Roger Krowiak, medzi predstaviteľmi organizovaného zločinu vznikla panika. Nechápali, čo sa deje. V ich krajine organizovaný zločin nemal také parametre ako napríklad v USA, Taliansku, či v Kolumbii. Prestrelky na uliciach? Vraždy hláv rodinných klanov? Narkomafia? Nič také nepoznali. Nie, že by nevraždili, ale nepotrpeli si na teatrálnosť a hektolitre krvi. Ak niekoho potrebovali zavraždiť, zhodili ho z vyhliadkovej plošiny Prekestolen do Lysefjordu a bol pokoj.
Meno Roger Krowiak ich však znepokojovalo a rozhodli sa dobre na jeho návštevu pripraviť. Paal Waaktaar, hlava rodinného gangu vývozcov falošnej údenej tresky, využil svoje postavenie a zvolal do hotela Heyerdahl poradu všetkých šéfov rodinných gangov a organizovaných skupín. Po pätnástich rokoch to bola prvá schôdza na takejto úrovni a keby nebolo Rogera Krowiaka, aj by sa na ňu tešili.
Prišli naozaj všetci. Knut Hamsun, šéf klanu Hamsun & sons, ktorý pašoval alkohol do celej krajiny. Henrik Ibsen, šéf klanu Samfundets stötter, ktorý sa špecializoval na turistický ruch a patrilo mu niekoľko významných fjordov. Björnstjerne Björnson, ktorý zbohatol na vývoze losích parohov a dovoze južného ovocia. Peer Gynt, ktorému patrila väčšina nálezísk halucinogénnych lišajníkov na severe krajiny, a jeho partner Edvard Munch, ktorý z nich vyrábal zubné pasty, penu do kúpeľa, pleťové masky a šampóny. Okrem nich prišlo ešte desať menej významných predstaviteľov, ktorí mali skôr poradný hlas, ako rozhodujúci.
- Dôležité je zistiť, za akým účelom sem Roger Krowiak prichádza, - začal poradu Paal Waaktaar. – Ak je to organizovaný zločin, môžeme to všetci zabaliť. Krowiak nás všetkých do dvoch dní vystrieľa. Ale ak je to politika, môžeme pokojne spať.
Vypukla bohatá diskusia, ktorá nikam neviedla. Niektorí navrhovali uniesť Krowiaka už na letisku a potom ho hodiť do Lysefjordu. Iní ho chceli previesť miestnymi pamiatkami a tak ho obmäkčiť. Najodvážnejší návrh predniesol Peer Gynt. Navrhol, že zariadi, aby Roger Krowiak dostal Nobelovu cenu mieru.
– Moje halucinogénne lišajníky odoberá polovica Kráľovskej akadémie, - tvrdil, - takže ich mám všetkých v hrsti. Čo im navrhnem, to odhlasujú. Na to, aby dali nobelovku Arafatovi, som musel obetovať takmer vagón lišajníkov, a k tomu im ešte prihodiť Šimona Perésa.
Napokon sa dohodli, že Krowiaka navrhnú na Nobelovu cenu, ak sa nebude starať do ich obchodov. Boli ochotní obetovať aj dva vagóny halucinogénnych lišajníkov, len aby mali pokoj.
Lenže Roger Krowiak sa na nich vykašľal. Vôbec nejavil záujem o stretnutie s nimi. Prišiel do mesta, vybavil čo treba a ráno odišiel. Všetci si uľahčene vydýchli. Tak mu treba, hovorili si, mohol mať Nobelovu cenu mieru, teraz nemá nič. Niektorí však mali pocit, že ich podviedol. Už sa videli na prvej strane novín Dagbladet s titulkom: Peer Gynt, kráľ halucinogénnych lišajníkov, zastrelený Rogerom Krowiakom!
V tých istých novinách však bola aj iná správa, ktorá sa hovorila o smrti skupiny „orientálne“ vyzerajúcich cudzincov, ktorých telá našli v jednom byte v štvrti Töyen. Lenže s tým Roger Krowiak určite nemal nič spoločné.