V roku 1982 bola v tomto meste vojna. Zem cédrov, švajčiarsko Blízkeho východu, Riviéra orientu, sa premenilo na vojnovú zónu, ostreľovanú zo všetkých strán izraelským delostrelectvom, islamskými sektami, kresťanskými falangami, Arafatovým OOP a Sýrskou armádou. Mesto, preslávené svojimi hotelmi, plážami a bankami, bolo obkľúčené a premenilo sa na ruiny.
Roger Krowiak bol vtedy členom špeciálneho komanda, ktoré malo jedinú úlohu: nájsť a oslobodiť profesora Dawkinsa, ktorého uniesli Arafatovi ľudia z OOP a požadovali zaňho vysoké výkupné. Profesora mali získať živého – všetkých zaujímalo len to, čo nosil v hlave, ako mŕtvola bol bezcenný.
Boli piati a Krowiak bol ich veliteľom. K mestu sa dostali od mora. Na pláži vyzliekli neoprénové obleky a zvyšok dňa sa prebíjali vojnovým mestom, premeneným na bojové zóny, v ktorých každý strieľal po každom. V noci našli na udanej adrese ruiny nejakého domu a zopár mŕtvol. Profesor medzi nimi nebol. Krowiak pochopil, že akcia dopadla neúspešne a zavelil na návrat.
Lenže potom zaúradovala náhoda. V jednej z ulíc našli niekoľko zaparkovaných áut. Pojazdných. Z betónovej ruiny, ktorá bola kedysi hotelom, počuli tlmenú hudbu. Chceli vstúpiť dnu, keď sa im do cesty postavil mohutný vyhadzovač. Mal oblečený prvotriedny oblek a tváril sa nekompromisne.
- Nou vepons, - povedal.
Krowiak a jeden vojak mu odovzdali zbrane a vstúpili dnu.
Bolo to naozajstné fungujúce kasíno. Hotel nad ním spadol, ale kasíno stálo a žilo plným životom. Premenilo sa jediné mierové územie v tomto meste, a kto o ňom vedel a dokázal sa sem dostať, ten tu bol. Krowiak videl príslušníkov kresťanskej falangy, ľudí z OOP, niekoľko dôstojníkov Izraelskej armády, členov sýrskej motorizovanej pechoty, ľudí z KGB a CIA. Boli tu všetci, čo mohli z tejto vojny niečo vyťažiť a popri tom sa aj zabaviť. Tu sa nestrieľalo, ale uzatvárali sa výmenné obchody a hrala sa ruleta.
Z davu sa vynorila známa tvár. Roger Krowiak spoznal Yehudu Láhvava, agenta Izraelskej tajnej služby MOSAD.
- Roger! Roger Krowiak! – zvolal Láhvav potešene, - čo ťa sem privádza?
- Prišiel som si zahrať ruletu, - povedal Krowiak. Odtiahol Láhvava na pokojnejšie miesto a vysvetlil mu, čo potrebuje. Profesora Dawkinsa. Živého. Hneď teraz. Láhvav rozhodil ruky.
- Ale to nie je žiadny problém! Profesor je tu a hraje ruletu pri stole číslo 6. Celý jeho únos bola fraška, profesor je známy gamler.
Profesora vzali so sebou a Krowiak musel Láhvavovi sľúbiť, že sa u dôležitých priateľov prihovorí za dodávku zbraní a munície kresťanským falangistom. – Chystajú vraj niečo veľké, - tešil sa Láhvav a šúchal si ruky.
Za tri hodiny sa prebojovali na pláž. Začalo svitať. Profesor bol taký opitý, že nevládal stáť na nohách. Prišiel pre nich čln a vydýchli si, až keď toto mesto, ktoré starovekí Féničania nazývali Beroth, mesto studní, zmizlo za obzorom.
Tak. Ale to všetko bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi. Roger Krowiak stál na terase hotela Phoenicia a pozoroval ulice, v ktorých nebola ani stopa po vojne. Opäť tu fungovali banky a pláže. Opäť tu kypel život. A on, Roger Krowiak, aby si špinil ruky s nejakou fundamentalistickou bandou, ktorá chcela vyhodiť do vzduchu slávnu Americkú univerzitu. Ach jaj.
V ktorom meste prebehla Krowiakova trinásta akcia?
