Bača spod Kriváňa: Je to náročné na psychiku

Zvonce stáda oviec v kopci lomozia, pred nimi sa v polovysokej tráve pomaly posúva valach s rozopnutou zelenou košeľou, na hlave klobúčik, v ruke odratá palica, hnedé gate opásané starším opaskom. Občas sa zaženie rukou. Odháňa muchy. „Ber hu!“ zakričí ..


Bača Jančuška dojí rohatú ovcu. Niektorým bačom a valachom sa nepáči strojové dojenie. Na salašoch také stroje nemajú, ani veľmi nechcú, strojovo doja iba v družstvách. Valach, ktorý dojí rukami, cíti, aký má ovca cicík, či nie je chorá, či nemá vredy. Ak zistí, že je chorá, tak ju radšej podojí vedľa, na zem, nie do nádoby s mliekom. Na jedno podojenie môže ovca dať aj len malý cvrk, niekedy je to aj deci. FOTO SME – RICHARD FILIPKO

Zvonce stáda oviec v kopci lomozia, pred nimi sa v polovysokej tráve pomaly posúva valach s rozopnutou zelenou košeľou, na hlave klobúčik, v ruke odratá palica, hnedé gate opásané starším opaskom. Občas sa zaženie rukou. Odháňa muchy. „Ber hu!“ zakričí na malého čierneho psíka a ten sa rozbehne za ovcou, ktorá sa snažila odbehnúť. Päťkrát menší pes veľkú ovcu zaženie naspäť za pár sekúnd.

Za chrbtom a pred sebou zalesnené kopce, vpravo tatranský štít Kriváňa. „Robota je to pekná, len sa nachodíme. Mladí to ani za nič nechcú robiť,“ hovorí liptovský valach Julo zo salaša na Brišti nad dedinou Jakubovany. Ovce pustil k potoku, ktorý tečie pomedzi stromy, a tak si sadne na chvíľu do tieňa.

Okolo jedenástej sa vracia k salašu. Po lúke pri salaši už pobehuje sedem baranov a mladé ovce. „Barany púšťame k ovciam iba v septembri, aby jahnence pre Talianov, ktorí ich kupujú, boli akurát na Veľkú noc,“ hovorí valach Štefan Kučera, ktorý bol v kolibe. Valasi sa striedajú po dvoch dňoch – jeden dva dni pasie, druhý je dva dni s bačom v kolibe.

Bača na salaši nie je. Zbehol dolu do dediny, ako každú sobotu, osprchovať sa. Valasi sa hore na salaši ostriekali hadicami. „Horúco je, tráva zlá, málo výživná. Slnko ju vypaľuje. Ovce trávu zožerú, ale to len aby im žalúdky zapchalo. Aj seno je výživnejšie ako táto tráva. Ovce majú teraz málo mlieka,“ hovorí Štefan Kučera.

Bača Imrich Jančuška prichádza pred poludňajším dojením. Valasi o ňom hovoria, že pozná všetky ovce, nepotrebuje sa pozerať na čísla. Všetci si obujú gumáky, vezmú nádoby na mlieko a odchádzajú od koliby ku košiaru podojiť ovce. Okolo košiara štyri veľké biele slovenské čuvače. Tie strážia, malé psy chodia s valachmi pásť.

„Je to dosť náročné na psychiku, ak človek býva od salaša ďalej, dostane sa domov dva razy za leto, ale mňa to baví, a mám tu aj 43 svojich oviec. Keby ma to nebavilo, nerobil by som to ani za doláre,“ hovorí Imrich Jančuška. Salaš nie je družstevný.

„Máme tu 450 dojníc plus 100 jariek (na rok budú ovce) od 135 gazdov. Vlani sme mali ovce od gazdov zo sedemnástich dedín, teraz z deviatich.“ V zime majú gazdovia ovce doma, na leto ich dávajú na salaš. Bača predáva mlieko mliekarňam a majiteľom ovcí dá za každú ovcu, čo je na salaši, šesť kilo syra ročne.

„Nie je to veľmi zárobková činnosť. Mne to vychádza asi na dvanásťtisíc čistého mesačne a v zime sme všetci na podpore,“ hovorí Imrich Jančuška. Aj preto valasi a bačovia pomaly vymierajú. „Či bude mať o desať-dvadsať rokov kto pásť ovce, to neviem.“

Na salašoch často nie je elektrina, vodovod, valasi a bača sú pri ovciach od 6. apríla do polovice októbra 24 hodín denne.

Vlci im vlani zadrhli deväť oviec. „Chodievame pásť vrchom poza horu až do druhej doliny na Konskú. Niekde je úzky priestor medzi lesmi a kým prejde šesťsto kusov, vlci vybehnú z lesa zdrapia, ktorú chcú,“ hovorí Štefan Kučera. Medvede vraj k nim na ovce veľmi nechodia. „Medvede prídu, ale len povyvaľujú pne, porozbíjajú mraveniská. Do oviec sa zatiaľ nepustili.“


Na stráženie sú dobré slovenské čuvače – majú ich na väčšine salašov, sú silné, niektorí bačovia hovoria, že suky dokážu zahnať aj vlky. Na pasenie sú lepšie malé bastardy alebo špice. Sú vytrvalé a ovciam neublížia. Niekde vraj používajú na pasenie aj vlčiaky, ale tie pustia k ovci len s košíkom. Psy učia zaháňať ovce tak, že malých psíkov berú so staršími už naučenými a od nich sa naučia podľa povelov zaháňať aj samy. FOTO SME – RICHARD FILIPKO

Orava – mladí na salaš? Nechcú

Tri kilometre poľnou a lesnou cestou hore nad oravskou obcou Malatiná je družstevný salaš. Bača Šimon Kramár sa stará o päťsto oviec, ale spolu je v družstve 1400 oviec plus jahnice a barany. „Kto vám bude na salaši z mladých robiť? Celé leto, sobota, nedeľa, prší, neprší, stále. Ráno vstávať o tretej, večer ísť spať o deviatej, bez televízora, bez všetkého a platovo to veľmi nevychádza. Priemer za celú sezónu mám možno 10 500 mesačne. Keď som v lete hore na salaši, platený som od toho, koľko vydáme mlieka a syra, keď sme v zime dolu v družstve, dostávame podľa odrobených hodín. Pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi som mal plat zhruba 4800, čo bolo v porovnaní s tým, čo sa vtedy zarábalo, veľmi slušné. Nevylučujem, že salaše zaniknú, lebo to nebude mať kto robiť. Zdá sa mi, že ani štát nemá veľký záujem,“ hovorí Šimon Kramár.

Celý salaš pod grúňom tvorí päť maringotiek vrátane koliby. Poschovávaný medzi stromami na konci šikmej lúky, z poľnej cesty ho skoro nevidieť. V okolí nakrúcali filmy Sokoliar Tomáš a Perinbaba.

„Je to veľmi ťažká práca. Keď som mal tridsať rokov, nevedel som ovcu podojiť, robil som sanitkára a ošetrovateľa. Otec bol bača a zobral ma na salaš. Najhoršie bolo naučiť sa dojiť. V noci som nespával, ruky spuchnuté, nevedel som sa ani zašnurovať, prsty ani zohnúť. Po mesiaci som si zvykol,“ hovorí Šimon Kramár.

Teraz skúšali mladých ľudí, ale nevydržali ani mesiac. „K tomu musí byť človek narodený, musí mať vzťah. Mladí by išli, keby robili na salaši dva-tri dni a ďalšie dva dni by boli doma.“

Hovorí, že ovce sú pre Slovensko typické, skultúrňujú krajinu, lúky aj pokosia, aj pohnoja. „Možno by sa salaše udržali, keby sme pritiahli ešte viac turistov. Varili by sa halušky, ľudia by si dali žinčicu.“

Problémy s vlkmi majú aj na Orave. „Vlani nám za jednu noc padlo trinásť oviec. Vlci ich ani nežrali, iba pozahrýzali a odišli. Vieme, že boli traja, možno aj viac. Medveď je iný, ten si zoberie, nažerie sa a je pokoj.“

Odvtedy majú okolo košiara pásku s elektrinou napájanú z autobatérie. „Ovcu stiahne vlk aj na paši.“

Šimon Kramár chodí každý deň v starej škodovke dolu do dediny po rozbitej poľnej ceste. Vozí syr do družstva, kde ho solia a údia, kupuje proviant. Spáva hore na salaši so štyrmi valachmi. „Najhoršie je to pre manželky. Žena mi hovorí – čo mám z teba, ani vdova, ani rozvedená, ani vydatá. Doma v lete nič neurobím.“

Bačovia aj valasi majú obľúbené ovce. Po podojení ich pohladia alebo poškrabú. Tie, čo pri dojení skáču, veľmi radi nemajú.

Valasi poznajú kopce dokonale, nestane sa, že by zablúdili. Keď idú pásť, vždy si do kapsy berú jedlo a pitie pre seba aj pre psa – žinčicu, chlieb, salámu, slaninu alebo nejakú konzervu. „Kopce poznajú dobre, ale stalo sa, že za veľkej hmly sa na paši zmiešali naše ovce s ovcami z iného salaša,“ hovorí Kramár.

Čo bude so salašmi po vstupe do Európskej únie?

Po vstupe do Európskej únie bude na salašoch mierny problém. Hygienické predpisy únie stanovujú, že tam, kde sa pracuje s mliekom, musí byť splachovací záchod, kvalitný septik, vodovodný kohútik a neškodlivá voda, nepriepustná podlaha, nerezové hrnce a všetko náradie. Inak sa mlieko a výrobky nesmú vyvážať do iných krajín. Do salašov bude preto treba investovať, aby spĺňali aspoň základné hygienické podmienky.

Ako sa robí žinčica a syr

Ešte kým je mlieko po dojení teplé, okolo 30 stupňov, pridajú syridlo. Na 60 litrov mlieka asi za štamperlík. Zamiešajú, počkajú pätnásť minút. Keď sa nelepí na prst, už je dobre stiahnuté, pokrájajú ho, aby sa odstredila srvátka, roztrepú na drobné kúsky, zase nechajú postáť a potom pozberajú syr – dajú ho do plienok, zavesia ich a nechajú odkvapkať. Čo ostane, dajú do kotla a varia. Keď vyhodí bublinu, pozbierajú vrch, rozmiešajú, vychladia a je žinčica. Najskôr sladká, o tri-štyri dni kyslá. (Žinčica môže byť v každom kraji iná – inak chutí na Spiši, inak na Kysuciach.)

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 239
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 874
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 190
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 026
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 785
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 888
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu