Kusaj (hore) a Udaj (dole) Husajnovci pred a po smrti. FOTO- REUTRRS
Americkí dôstojníci hovoria, že Udaj má prestrelenú hlavu. To by mohlo naznačovať, že tesne pred jedným z útokov na vilu, v ktorej sa ukrývali, sa sám zastrelil alebo to urobil jeho brat, či jeho bodyguard. V Iraku sa okamžite objavili aj špekulácie, či ho náhodou Američania nepopravili.
Spojené štáty pôvodne fotografie mŕtvych bratov nechceli ukázať. Oficiálna taktika americkej armády je nezverejňovať mŕtvych vojakov padlých v boji. Presne to vyčítali arabským staniciam, ktoré ukazovali tváre mŕtvych amerických vojakov.
Pri Udajovi a Kusajovi urobili výnimku. A to aj napriek tomu, že sa tak vystavili riziku, že ich budú obviňovať z krutosti a škodoradosti. Iračania sa však domáhali dôkazu ich smrti. Podľa niektorých novinárov sú Iračania zvyknutí vidieť priamo telo alebo aspoň fotografiu, či záznam tela bývalého vodcu.
Fotografie nakoniec nezverejnil Pentagon, médiám ich dali predstavitelia civilnej správy Iraku.
Vyvrátiť pochybnosti o smrti dvojky a trojky na zozname najhľadanejších zločincov Iraku bolo pre Američanov veľmi dôležité. Je to signál pre obyčajných Iračanov, že Saddámov režim sa už skutočne nevráti a nemusia sa báť.
Pre odporcov nových pomerov je to správa, že stratili velenie. Kusaj riadil elitné Republikánske gardy a ovládal aj tajné služby, Udaj mal pod palcom najvernejších a najbojovnejších fedajínov. Práve ľudia z týchto skupín sú podľa odborníkov za podstatnou časťou útokov na spojenecké vojská v Iraku.
Ani fotografie však nemusia stačiť. Už včera niektorí analytici upozorňovali, že mnohí Iračania nebudú smrti Saddámových synov veriť. Silnejší ako obrázky mŕtvych tiel a lekárske správy je pre nich fakt, že ich zverejňujú Američania. Tým jednoducho neveria. „Tá nedôvera je veľmi hlboká a prechádza takmer do paranoje,“ povedal televízii PBS námestník ministra obrany Paul Wolfowitz.
Experti tiež tvrdia, že Washington celkom nezvládol ani mediálny rozmer akcie. Odstránenie bratov Husajnovcov je nepochybne najdôležitejší symbol konca vojny od zbúrania Saddámovej sochy v centre Bagdadu. Američania dôkazy zverejnili až včera a väčšina irackých denníkov dnes nevychádza. Piatok je v moslimských krajinách tradičným dňom odpočinku. Fotografie, ktoré by mali presvedčiť hlavne Iračanov, sa k nim preto nedostanú.
Odstránenie Udaja a Kusaja je určite dôležitý moment v úsilí urobiť z Iraku normálnu krajinu. Dá sa však pochybovať, či fotografie ich mŕtvol budú znamenať koniec odporu. Takú moc by asi nemal ani posmrtný portrét Saddáma. A ten stále chýba.
