Majú svoju módu, svojich zubárov aj psychoanalytikov. Naši miláčikovia majú zákaz chodiť na trávniky, v lepšom prípade ich po tráve stopujeme s vrecúškom v ruke, ale dobrá kaviareň sa pozná podľa toho, či dovnútra smú aj psy. Zbláznili sa štvornohí kamaráti alebo ich páni? Ako sa zmenilo priateľstvo človeka a psa v posledných rokoch?

Odnepamäti ľudia chovajú psy, lebo im robia spoločníkov. Za čistokrvné plemená sa vždy platilo, dnes sa už platí aj za orieškov. Počet chovaných psov mierne narastá, to potvrdzujú profesionálni chovatelia aj veterinári. V súčasnosti je uznaných okolo 400 plemien, výrazne sa však mení záujem o plemená. Dá sa hovoriť o móde.

Exotika verzus oriešok
"Veľká väčšina psov na Slovensku nie je čistokrvných, vznikli náhodným párením alebo nemajú papiere," hovorí Štefan Štefík, prezident Slovenskej kynologickej jednoty, ktorá združuje chovateľov a kynológov.
Na dedine, kde sa psy odjakživa chovajú v prvom rade na stráženie pozemkov, stále prevládajú strážne psy, pastierske plemená a nečistokrvné miešance.
V mestách je viac čistokrvných psov, ale orieškov je dosť aj tu hoci pred desiatimi rokmi bola móda orieškov výsadou mestských intelektuálov a študentov, ktorí ich vodili ako svoj prejav excentrickosti na vôdzke.
"Raritné plemená si kupujú skôr chovatelia, ktorí sa chcú stať známi a vojsť do kynologickej histórie. Také psy totiž nemajú na výstavách veľkú konkurenciu a ľahšie vyhrajú," hovorí Štefan Štefík.
Ktoré plemená sú teda v móde?

Štvornohý módny hit
Od začiatku 20. storočia až do štyridsiatych rokov bol najpopulárnejším plemenom hrubosrstý foxteriér. Stal sa námetom kníh, celé generácie čítali najprv Čapkovu Dášenku a potom Frýbovej Robina. Mala ho každá dobre situovaná panička. Takéto foxteriéry však už nerobili poľovnícke skúšky, a to zapričínilo zmenu ich povahy. O psíkov, ktoré stratili povestnú živosť, dnes nemá nikto záujem.
"Jazvečík sa u nás teší stálej obľube, ale napríklad v Nemecku počet jeho chovateľov prudko klesol. Ubúdajú aj pudlíky a pekinské palácové psíky," hovorí šéf kynologickej jednoty.
S filmom 101 dalmatínov prišla explózia záujmu o toto plemeno. Po opadnutí vlny sa mnohé z nich objavili bezprizorné na uliciach.
"Pamätám si, keď k nám prišli prvé basety, bígly, retrievery, labradory - a teraz nie sú ničím výnimočné. Po revolúcii sa zase rozmohli veľké rasy ako rotvajlery, bullteriéry, dobermany," hovorí Štefík.
Dnes je v móde napríklad írsky vlkodav, obrovský pes, milý spoločník. "Chová sa najmä v bytoch, ale v tomto prípade to nie je trápenie psa. Je to chrt a sám po záhrade behať nebude, treba ho ísť vybehať. Zvyšok dňa nenápadne polihuje po byte."
Plemeno, ktoré je práve v móde, odhalíte ľahko. Stačí otvoriť katalóg z výstavy a to, ktoré je zastúpené najhojnejšie, letí. Najbližšia šanca zistiť módny trend bude v auguste v Bratislave, oplatí sa však počkať aj na medzinárodnú súťaž do októbra.

Vieme sa o psy starať?
Túžite po psovi - strážcovi, spoločníkovi, náhrade za vzťah? Pýchu na vôdzke aj s papiermi ponúkajú chovatelia, bez papierov špekulanti a okamžitú radosť bez akejkoľvek záruky priekupníci na trhovisku.
Kto však dá záruku na majiteľa psovi? "Na získanie vodičského preukazu potrebujete prejsť výcvikom. Na získanie psa nie, preto psa môže mať každý idiot. A tak to potom aj vyzerá," hovorí pražský etológ Martin Mrázek. Väčšina takýchto bezradných psíčkarov končí v jeho poradni.
Mrázek je vlastne psí psychológ a už neraz si vypočul, že je cvok. Na Západe sú takéto poradne bežné, na Slovensku aj v Česku etológov zrátate na jednej ruke. Ešte nie je dostatočná klientela, nenastal vhodný čas.
"Zo začiatku chodili za mnou ľudia zo zvedavosti a dobre sa na tom zabávali. Zámerne som zvýšil poplatok za prvé stretnutie, aby prišli len tí, čo chcú vzťah so psom skvalitniť," hovorí Mrázek.
"Majitelia mi nechajú neposlušného psíka pol hodiny v záhrade, a keď ma poslúcha, sú z toho na infarkt!"
Hoci je etológia pomerne náročná veda o správaní, to, čo robí, nie je žiadne kúzlo. "Treba len zistiť čo najviac informácií o psovi, o jeho vnímaní, pohľade na svet, motivácii, o tom, čo mu je príjemné a čo nie."
Veterinár súkromnej kliniky v Trnave vidí starostlivosť z iného uhla: "Chovatelia sa o psov starať vedia, majú psy radi," hovorí. "Psov je viac a ľuďom na nich viac záleží, hlavne v meste." Prevládajúcu mestskú klientelu potvrdzuje aj Mrázek. Aby nedošlo k omylu, naši chlpáči sú väčšinou úplne v poriadku: "Problém majú ľudia. Nedokážu sa so psom dorozumieť."

Šľachtené až prešľachtené
Šľachtením psov dochádza k ich prešľachteniu - sú menej odolné aj zdravotne. Na vine však nie je len honba za vytvarovanými šampiónmi. Šéf slovenských kynológov Štefan Štefík poznamenáva: "Dnešné psy doplácajú rovnako ako človek na špinavé životné prostredie. Tým viac, že sú bližšie pri zemi a splodinách."
Špecifické ochorenia psíkov nútia veterinárnych lekárov na úzku špecializáciu. "Jeden lekár už nie je schopný zvládnuť všetko," hovorí veterinár Miroslav Faga. "Na klinike máme ortopéda, kardiológa, dermatológa, oftalmológa, otorinolaryngológa. Kolegyňa sa špecializuje na gynekológiu, pôsobí tu zubár."
Keď súkromná klinika pred dvanástimi rokmi začínala, nikomu nenapadlo, že raz budú narábať s takými špecifickými prístrojmi ako je gastroskopická sonda. Napriek tomu si doktor Faga myslí, že choroby psov sa nemnožia, len ich vedia viac a rýchlejšie postihnúť.
Neznáme ochorenia psov, podobne ako ľudí, putujú po svete. Na Slovensko sa dostávajú po otvorení hraníc a s možnosťou chovateľov vycestovať na zahraničné výstavy. Tiež sa z celého sveta dovážajú nové plemená. "V posledných piatich rokoch sa objavil nový vírus babezióza - krvný parazit žijúci v červených krvinkách. Vyskytoval sa v okolí Stredomoria a s otepľovaním klímy postúpilo ochorenie až sem, na južné a východné Slovensko," hovorí doktor Faga. "Niektoré psy, ktoré boli na výstave v Spojených štátoch, doviezli parazity v srdciach, čo sme tu pred tým nepoznali."

Chlpatá zlatá studňa
Pri predstave chovateľov, ktorí predávajú čistokrvné plemená za desiatky tisíc korún, sa prezident kynologickej jednoty usmieva. "Ľudia, ktorí sa chovu venujú ako koníčku, na tom nemôžu zarobiť," hovorí. Niektoré plemená sú drahé, lebo aj náklady na ich chov sú vysoké - veľa stojí krytie, je väčšia úmrtnosť a menej narodených šteniatok.
Sú chovatelia, ktorí bohatnú, ale tí predávajú čistokrvnéh psy bez papierov. "Ak vám niekto ponúkne takého psa, môžete si byť istý, že je to špekulant." Ľudia sa boja kupovať psy s papiermi, lebo si myslia, že budú musieť chodiť na výstavy. "Nik vás nemôže k ničomu nútiť," hovorí Štefík. Často je veľmi vydarený bezpapierový psík, no môže ísť akurát na výstavu orieškov."
Chovateľ plemena zušľachťuje psy zbieraním ocenení na svetových súťažiach a výstavách. K tomu musí prirátať dopravu, nocľah, poplatky za výstavu, ktoré sú v zahraničí 60 - 80 euro, u nás 600 - 800 korún. Predtým treba so psom absolvovať vyšetrenie u veterinára, zaočkovať ho. Ak chce mať chovateľ pre svojho psa titul Medzinárodný šampión krásy, potrebuje štyri tituly Kandidát na šampióna z rôznych krajín.

Zhýčkaní adepti psychoanalytikov
Psy žijúce dlhé roky v domácnostiach s ľuďmi sa ľudskej svorke prispôsobili do tej miery, že rozumejú istým slovným spojeniam. Zvykli si na televízory, zvonenie telefónov, obľúbili si mäkké gauče, zimné kabátiky, svoj druh granuliek. Slovenské psy zatiaľ nemajú vlastných psychoanalytikov, ktorí by im naordinovali antidepresíva. Najväčším výstrelkom bol ples pre majiteľov a ich miláčikov.
Sú psy v bohatších krajinách rozmaznané a zdegenerované? Prečo by mali byť iné? Psy, majitelia aj trh so psími pomôckami rovnako podliehajú vývoju a odcudzovaniu sa prírode. Hľadať práve vo vzťahu pán - pes zdravý, priam prírodný náboj, by bolo naivné.
Jedno však ostáva nemenné: "Psia spravodlivosť je jednoznačnejšia ako u človeka. Na nás sa prejavujú civilizačné vplyvy, ale čím menej ich dáme najavo pred psom, tým lepší budeme v jeho očiach. Ak prídete za psom so zlou náladou, dopúšťate sa na ňom bezprávia a nikdy mu to nevysvetlíte. Len podrývate autoritu, ktorú si chcete vybudovať," hovorí etológ Mrázek.

Na psoch nezarobíte, ale získate

"Práve rodíme!" povedal vo dverách chovateľ afganských chrtov Vlastislav Vojtek z Rače a pozval nás ďalej. Jeho manželka Iveta behala striedavo medzi rodiacou sučkou a stolom, pri ktorom sme sa rozprávali. "Včera sme ju vykúpali a vyfénovali a dnes predčasne rodí," krčí plecami.

Na kreslách spôsobne trónia na leto vystrihané afganské dámy. Majiteľ im nechal len dlhý čierny účes na hlave, ktorý korešponduje s menom jednej z nich - Whitney Houston. Štvormesačná Chelsey má detskú frizúru, aby jej nezavadzala pri obhrýzaní kvetov na dvore.
Tak vyzerá psí raj u chovateľov Vojtekovcov, ktorí šľachtia afganské chrty už 25 rokov. A je to vidieť - poličky sú obsypané pohármi víťazov a schodiskom sa tiahne galéria diplomov. Čo sa zmenilo za dvadsaťpäť rokov na afganoch? "Majú kvalitnejšiu srsť. Odkedy sa otvorili hranice a zmiešala sa krv so psami zo sveta, zlepšila sa aj stavba tela. Myslím, že sme ich posunuli dopredu aj v povahe," dodáva chovateľ.

Stratová záležitosť
"Afganské chrty chováme popri zamestnaní, je to stratová záležitosť," hovorí Vojtek, ktorý patrí v chove afganov k európskej špičke.
Za nakrytie sučky sa platí vopred, bez ohľadu na to, či sa oplodnenie podarí, alebo nie. Stojí to 800 - 1000 euro. A predtým treba ešte na veterinárnej klinike zistiť najvhodnejší termín na oplodnenie. "Cestovali sme so sučkou do Dánska a na stôl dali peniaze, že ak to nevyjde, môžeme to ešte raz zopakovať. Teraz máme peniaze v Dánsku a pes odišiel do Ameriky."
Šteniatko afganského chrta stojí 10-15-tisíc korún. Čo však stojí jeho vypiplanie? "Odmalička ich učíme kúpať sa aspoň raz za dva týždne, zvykáme ich na šampónovanie, česanie, fén. Máme profesionálny fén, s ručným nám to trvalo aj 5 - 6 hodín," hovorí chovateľ.
"To by ste sa čudovali, čo všetko sa pre psy vyrába! Šampóny, balzamy, norkové oleje, gely, lak na srsť - na každý vlas iný typ. Liter dobrého šampónu stojí 700 - 800 korún. Existujú farby na ňufák, keď psovi na jar zosvetlie, sú kriedy na zatretie fľakov na srsti. A to nehovorím o nožniciach, kefách a hrebeňoch!"
Denné menu
Správne kŕmenie je pre psa dôležité už pred narodením. Časy lacného mäsa pre psy z bitúnkov sú v nenávratne. Dnes je drahé a musí sa variť. Najlacnejšie sú granule. "Mladým psom dávame aj vajíčka, tvaroh, syr, med a glukopur. Najväčšou hlúposťou je šetriť na žrádle. Našich päť psov denne zožerie asi dve kilá granúl."
Iveta Vojteková dodáva: "Jožo Ráž to raz vystihol, keď povedal, že nevie, kam psy dávajú zlú energiu a čo s ňou robia, ale berú ju preč." Vtedy zabudnete na to, že v dome nemôžete mať koberce a jediné sedačky, ktoré nezničia, sú z pravej kože.

rozhovor:

Ako byť lepším psom než pes

Martin Mrázek je pražský etológ - niečo ako zvierací psychológ, ktorý sa zaoberá správaním psov. Jeho známi si všimli, že na svoje psy nemusí vôbec kričať. Keď v parku za desať minút človeku, ktorého náhodne stretol, ukázal, ako na mladého labradora, čo si z pána robil srandu, začal sa výcvikom zaoberať vážne. Psíčkari sa s ním kontaktujú cez webovú stránku http://www.webpark.cz/spokojenypes/.
Aké problémy dnes trápia psíčkarov a ich miláčikov?
Najzákladnejším problémom je privolanie. Zavolajú na psa a ten nepríde. Raz, dvakrát, a potom už nikdy. Pes totiž zistil, že z toho nemá problém - tak prečo by mal pribehnúť? Privolanie je práca na celý život. Psovi sa musí vyplatiť. Máte psa?
Nie, ale o pár psov som sa už starala.
A poslúchajú vás?
Veľmi nie.
Tak mi povedzte nejaký dôvod, prečo by mali.
Neviem.
To je práve ono - nemajú dôvod. Psík vás bude poslúchať len vtedy, ak si vás bude vážiť, ale nie ako človeka, ale ako psa. V jeho očiach musíte byť lepším psom, než je on.
Ako sa mám stať lepším psom?
Psík pozná pravidlá svorky vo voľnej prírode, prenášajú sa geneticky. Sám od seba ich však dodržiavať nebude. Pes vie, že bez vodcu svorka neprežije. Ak v rodine nevidí pes človeka, ktorý by mohol zastávať funkciu vodcu, stane sa vodcom sám. Potom vás v lepšom prípade neposlúcha, v horšom prevezme celé vedenie rodiny.
Chyba nie je v psovi?
On sa správa prirodzene a normálne. Musíte zabudnúť na to, čo sa ctí v ľudskej spoločnosti. Zabudnite na láskavosť, toleranciu, empatiu, to pes nepozná! Preňho je to slabosťou a slabý jedinec tu nemá čo robiť. Ak dáme psovi povel sadni a on ho neposlúchne, nájdeme veľa dôvodov, prečo to nemohol urobiť - mal tam mláku a podobne. Jeho to nezaujíma. Dostal povel, neurobil ho, nič sa nestalo, a vy ste teda príliš slabý na to, aby ste presadili svoju vôľu.
Ako nedať najavo slabosť?
V komunikácii so psom treba byť namyslený, sebavedomý, sebastredný. Ja, ja, ja, dlho nič a potom možno-možno nejaký pes.
Majitelia psov sa neubránia, aby nepripísali miláčikom ľudské vlastnosti.
A obvykle skončia v mojej poradni. Ani roztomilé šteniatko nevníma svet okolo seba ako človek a nikdy nebude.
Napriek tomu, že žije medzi ľuďmi a musí sa prispôsobiť?
Niektoré prejavy psa sú dnes už len ritualizované, nemajú pôvodný význam. Napríklad psík vás víta a skáče na vás. To nie je radosť, ale zvyk. V prírode sú mladé psy odkázané na to, čo uloví matka. Čakajú v brlohu na fenu, ktorá im jedlo vyvráti. V kútiku papule má dávivý reflex, do ktorého ju šteňatá šťuchajú, aby vydávila to, čo im doniesla. Že vy máte kútik papule vo výške meter sedemdesiat - to psa nezaujíma. Čaká, že ste niečo priniesli.
Má pes rád, keď ho cvičia?
Nie, len má rád sociálny kontakt. Je mu jedno, či je to maznanie, hra s loptičkou alebo výcvik. Stretávam sa však s ľuďmi, ktorí tvrdia, že psovi je najlepšie, ak od neho nič nechcú. Nezmysel. Vodca svorky od psa stále niečo vyžaduje - aby sa mu podriaďoval, plnil príkazy, a tým mu dáva zmysel života, určuje jeho miesto. Ak nič nepožadujete, nedáte psíkovi ani hranice, za ktoré už nesmie. Napríklad, dáte mu na hranie staré papuče, ale ak roztrhá aj nové, hneváte sa. On medzi nimi nevidí rozdiel! Tak v ňom budujete neistotu, lebo nevie, kedy robí zle a kedy dostane pochvalu. Pes teda nemá rád výcvik, ale jasne stanovené pravidlá.

Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁ/Foto: ROMAN FERSTL, PAVOL FUNTÁL, archív MM