Rokom 2005 sa môže začať obdobie dlhodobej prosperity v podobe spoločného rastu ekonomiky aj životnej úrovne. Podľa Ivana Mikloša však iba vtedy, ak bude pokračovať súčasný typ politiky. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Minister financií IVAN MIKLOŠ v utorok povedal, že v roku 2005 očakáva rast reálnej mzdy o dve až tri percentá. V tomto roku zatiaľ štatistici namerali jej pokles a ten sa do konca roka pravdepodobne nezastaví, pretože už v auguste začnú platiť nové vyššie dane a tým aj nové vyššie ceny. Zaujímalo nás, či už tento rok nebude vláda prijímať ďalšie kroky na odvrátenie hrozby vysokého mínusu v štátnom rozpočte a ako bude vyzerať budúci rok, v ktorom krajina vstúpi do daňovej reformy.
V roku 2004 čaká na ľudí jednotná DPH. Aké ďalšie opatrenia ovplyvňujúce životnú úroveň smerom nadol prídu a kedy?
„Dá sa predpokladať, že pre maloodberateľov ešte vzrastú ceny elektriny a zemného plynu a vodného a stočného. Je to však záležitosť regulačného úradu. Mal by to byť posledný krok v deregulácii. Už od roku 2004 by mali ceny dosahovať ekonomickú úroveň, ktorá obsahuje náklady a primeraný zisk. Dá sa predpokladať, že ak nedôjde k veľkým ponukovým šokom v oblasti svetových cien alebo kurzu, tak narastajúca konkurencia by mala tlačiť ceny smerom nadol. Teda k nárastu zrejme dôjde 1. januára (2004) a potom to bude závisieť od parametrov primeraného zisku a opodstatnených nákladov.“
Prijali sa spotrebné dane. Má sa z nich získať do 3 miliárd korún, aby sa nezvýšil schodok rozpočtu. Tomu však chýba oveľa viac na výbere daní. Budú augustové opatrenia stačiť a nebude treba prijímať do konca roka ešte ďalšie nepríjemné opatrenia?
„Jednorazový výpadok na dani z pridanej hodnoty pre vracanie nadmerných odpočtov sa nepremieta do deficitu. Je to deficit, ktorý vznikol už v roku 1995, keď ministerstvo financií za Kozlíka začalo s nezmyselným odkladom vracania odpočtov. Hotovostný výpadok sa bude riešiť buď zo štátnych finančných aktív, alebo z výnosu z privatizácie“
Hovorili ste, že v roku 2005 príde rast reálnej mzdy. Bude to prvý dobrý rok, po ktorom už bude nasledovať len ekonomický rast sprevádzaný rastom životnej úrovne?
„Teraz sa utvárajú predpoklady na to, aby to mohol byť dlhodobo udržateľný rast nielen ekonomiky, ale aj reálnych miezd. Či to bude platiť aj po roku 2005 a 2006, to závisí od toho, aká politika sa bude robiť v týchto rokoch. Ak sa bude pokračovať v reformách, a ak sa bude pokračovať v tomto type politiky aj po roku 2006, potom som presvedčený, že sa vytvoria podmienky na dlhodobo udržateľný rast nielen ekonomiky, ale aj reálnych príjmov.“
Zmena typu politiky však môže prísť oveľa skôr. Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu sa vôbec nedá vylúčiť pád vlády napríklad už v jeseni. Čo bude s reformami potom?
„Neviem. Ak by padla vláda, tak by veľa záviselo od toho, aká iná by vznikla a aký program by mala. Primárne to nie je o tom, aká je vláda, ale aký program spĺňa, aké reformy robí. Tvrdím, že reformy, ktoré na seba vzala táto vláda, sú práve tie, ktoré sú kľúčovými predpokladmi dlhodobého rastu.“
Prezentuje ich, ako keby nemali alternatívu. Lenže po zmene politikov sa môžu zmeniť aj spôsoby reforiem. To znamená, že dôjde k spomaleniu rastu alebo odlevu investorov?
„Stále sme v hypotetickej rovine. Možností sú desiatky. Ak by došlo k spomaleniu niektorých reforiem, tak, samozrejme, to neznamená, že by nemohol pokračovať ekonomický rast. Možno však povedať, že by bol pomalší a menej udržateľný. Dobiehanie vyspelých krajín by trvalo omnoho dlhšie.“
Minulý týždeň ste sa stretli so známym americkým miliardárom Steveom Forbesom. Čo hovoríte na jeho názory, ktoré sú od vašich podstatne odlišné v otázke zvyšovania spotrebných daní a potrebe nízkeho schodku štátneho rozpočtu?
„Vnímam to tak, že rovná daň je kľúčová, ale minimálne rovnako dôležité je udržanie verejných financií pod kontrolou a zabránenie veľkému deficitu. Neviem, do akej miery pán Forbes vníma všetky súvislosti postavenia malej otvorenej krajiny, ktorá má vstúpiť do eurozóny a v ktorej sa vysoké deficity príliš rýchlo premietajú do reálnej ekonomiky. Omnoho rýchlejšie ako v prípade Spojených štátov, kde sú oveľa vyššie deficity udržateľné. Som rád, že pán Forbes podporil daňovú reformu a zastávam jeho názor, že rovná daň má byť stimulom k vyššiemu ekonomickému rastu, ale nepodporujem jeho názor ohľadom menšej dôležitosti stability verejných financií.“
Potrebu nízkych deficitov začali v poslednom čase spochybňovať aj niektorí poprední európski politici.
„Začínajú sa objavovať hlasy, že pakt stability nie je až taký dôležitý. Nezastávam ani tento názor. Prísna rozpočtová politika, stabilita verejných financií a znižovanie deficitu sú kľúčovými záležitosťami. Názor, že uvoľnenejšia politika môže pomôcť krajinám, ktoré dosahujú nižšie tempá ekonomického rastu, bol empiricky vyvrátený. Krajiny, ktoré vstupovali do eurozóny a aj preto museli znížiť deficit, ako Grécko, Portugalsko alebo Španielsko, nerástli pomalšie, ale rýchlejšie, ako keď mali uvoľnenejšiu fiškálnu politiku. V tom je rozdiel medzi názorom pána Forbesa a mojím názorom.“
Daňová reforma bude na úkor strednej vrstvy. Sú teraz pre vás dôležitejšie veci ako silná stredná vrstva?
„Ani jedna zásadnejšia reforma sa nedá spraviť tak, aby nemala aj diferencované vplyvy na jednotlivé skupiny obyvateľov alebo odvetví. Pravda je, že jeden z najcitlivejších problémov je dosah rovnej dane na stredné vrstvy. Lenže ešte som od žiadneho kritika nepočul riešenie. Problém je, že pri existujúcom strmom progresívnom zdanení sa nedá zaviesť rovná daň tak, aby nemala relatívne najviac negatívnych vplyvov na stredné vrstvy. Čiže je otázka, či je dôležitejšie napriek tomuto nepríjemnému faktu mať, alebo nemať rovnú daň. Keď ju budeme mať, musíme riešiť otázku, ako čiastočne zmierniť tento vplyv. Čiastočne ho zmierňujeme iným systémom vyplácania rodinných prídavkov. Pre stredné príjmové skupiny s deťmi nebude tento vplyv negatívny. Je pravda, že stredné príjmové vrstvy bez detí budú mať nulový alebo nepatrne negatívny dosah – okolo mínus pol percenta až mínus jedno percento.“
Nemohlo byť takou kompenzáciou aj zrušenie dane z prechodu nehnuteľností a cestnej dane, ktoré sa napokon s vaším súhlasom nezrušia, aby krajské mestá mohli dostávať dotácie na mestskú hromadnú dopravu? Chceli ste si tak utvoriť priestor na prípadné schválenie nižšej sadzby rovnej dane v parlamente?
„Nepredpokladám ďalšie znižovanie sadzby v parlamente. Nebudem s tým súhlasiť, pretože by to znamenalo nestabilitu verejných financií a nemožnosť naplnenia zníženia deficitu na trojpercentnú úroveň. Druhá vec je, že tie zmeny (nezrušenie daní, pozn. autor) nie sú podstatné. Aj vy osobne, aj ďalší komentátori to nenáležite dramatizujú. Neviem, či účelovo, alebo z nejakých iných dôvodov. Z hľadiska celkového vyznenia daňovej reformy sú spomínané zmeny nepodstatné a nie sú vôbec dramatické. Je dobré si uvedomiť, že daňová reforma nie je len technický proces. Má aj svoju politickú dimenziu, ktorá spočíva v tom, že sa dá uskutočniť len schválením zákonov v Národnej rade. Tam musí zdvihnúť ruky dostatočný počet poslancov a na to je potrebné dosiahnuť zhodu. Vláda schválila koncepciu, ale vláda nie je konečnou inštanciou. Tou je Národná rada, a preto hľadanie konsenzu je zložité. Málokedy sa pri takýchto zložitých reformách podarí nájsť totožnú zhodu s tou, aká bola vo vláde. Poslanci síce sú za jednotlivé strany, ale zároveň majú slobodný mandát.“
