Ako inak odštartovať Pohodu než slávnostne. Tónmi Městského orchestra mladých Dolní Benešov sa v piatok začal siedmy ročník najväčšieho hudobného festivalu na Slovensku. Český orchester síce nehral svetové šlágre tak urputne ako balkánske dychovky na vedľajšom pódiu, ale lepší a honosnejší úvod si Pohoda ani nemohla priať.
Nad hlavami stále visela hrozba čiernych mrakov, v noci na piatok aj výdatne spŕchlo. Napriek tomu sa areál trenčianskeho výstaviska aj stanové mestečko rýchlo plnili, diváci si mohli vychutnať prvé hviezdy. V piatkových popoludňajších hodinách patrilo hlavné pódium skupine Horkýže slíže a stále výbornej Zóne A. „Začína to byť u nás podobná mánia ako pred časom Jana Kirschnerová,“ povedala redaktorka ostravského rádia o rastúcej popularite nitrianskej skupiny Horkýže Slíže u našich susedov. Menšia scéna, umiestnená na konci výstaviska, videla world music v podaní Balkáncov. Popri Kočanim orkestra a Boban Markovič orkestar sa nestratila ľudová hudba J. B. Šuka Bartoša.
Najviac očakávaní vzbudzovali Cardigans. Vystúpenie skupiny na čele s charizmatickou speváčkou Ninou Persson malo byť vrcholom festivalu. Zničení Švédi dorazili neskoro. Objali sa, vybozkávali a po prvýkrát na Slovensku vybehli na pódium. A samo vystúpenie? Podľa niektorých ohlasov prepadák, podľa iných vrchol. Ľuďom chýbalo viac hitov, ale skupina hrala nový repertoár. Sympatickí Švédi, ktorí sa ustavične ospravedlňovali za meškanie, nepredviedli nič navyše. „Je to iba klipová skupina,“ utrúsil mierne znechutený fanúšik.
Zato na ostatných scénach sa diali veci. V „intelektuálnom stane“ pod presscentrom diskutovali známi novinári, vydavatelia a kritici o tom, prečo sa v populárnej hudbe stále darí vykopávkam zo socializmu a prečo sa v rádiách hrá len komercia. Polemické hlasy prekryl prvý vrchol festivalu - vystúpenie slovenských Rómov z projektu Phurikane giľa. Speváci a hudobníci vystupovali v rôznych variáciách. Balkánske dychovky sú skvelé, ale vystúpenie Phurikane giľa bolo autentické a dojemné. „To je krása. The Cardigans sa môžu otočiť a ísť domov,“ tešil sa Michal Kaščák. Švédi boli v tom čase asi dvadsať kilometrov od Trenčína.
Za slovenskú verziu slávnej speváčky world music Césarie Évora diváci zvolili Máriu Horváthovú. Staré rómske pesničky zneli v jej podaní prirodzene. „Som rada, že tu môžem spievať. Mám viac ako päťdesiatštyri, ale na takomto miesto som nikdy nebola,“ povedala akoby ten aplauz ňou až tak neotriasol: „Viete, ľudia, ktorí za mňu prišli po koncerte, boli milí, ale niektorí z nich boli aj falošní.“
Po troch rokoch sa na festivale predstavili aj Bez Ladu a Skladu, s ktorými si zahral ich niekdajší bubeník Richard Rybníček, dnes riaditeľ STV. Kvôli meškaniu The Cardigans sa koncert zábavných Mig 21 presunul na nočnú hodinu. Unavení Česi však odmietli v pokročilom čase hrať a noc sa rozplynula na menšom pódiu v elektronických rytmoch skupiny The Ecstasy of St. Theresa a gitarových Roe Deer.
Sobota: Strhujúci Čechomor a zvodné Kubánky
Pred pálivými lúčmi publikum chránili požiarnické autá, ktoré ho kropili osviežujúcou vodou. Program na hlavnom pódium otvorili bratislavskí Le Payaco. Trojica hudobníkov, doplnená o perkusionistu agitaristu, predviedla pesničky z nového albumu Niečo je zlodej. Skôr na počúvanie ako na tancovanie, ale hlavne príjemné.
Hex je už pomaly synonymom Pohody. Keby skupina hrala v hlavnom čase, určite by sa jej známe pesničky nestratili. V sobotu odohrali jedno z ich najlepších vystúpení. „Neviem, čím to je, ale na Pohode sa nám hrá vždy dobre,“ povedal po koncerte očividne spokojný gitarista Fefe.
Čechomor potvrdil povesť skvelej koncertnej formácie. Moravská skupina združená okolo Holasa a Černého, prerábajúca ľudové skladby do rockových šiat, strhla publikum v lúčoch zapadajúceho slnka.
Na menšom pódiu práve vyhrávala Slobodná Európa. Rozbité, ale sebavedomé piesne. A hlavne si s nimi spievalo celé publikum. „Viem, že minulý rok sme hrali ako debili, ako ten rok to bolo už menej debilnejšie,“ povedal gitarista Sveťo.
Mimo veľkého pódia stále vládol čulý ruch. Literárna kaviareň bola opäť nabitá, nielen pri koncertoch, ale i diskusii na tému 13 rokov slobody?, slušný záujem bol napríklad i o dvojkoncert skupiny Nylon Union a projekt Abuse doplnený originálnou projekciou bratislavského VJa Zdena.
Všetci fanúšikovia reggae a ska si popočúvali obľúbené žánre do sýtosti. Po Polemicu totiž na pódium vtrhli jamajskí dedovia Skatalites. „Číra radosť,“ unesene si povzdychla jedna z členiek tancujúcej masy.
Britská formácia Kosheen sľubovala spojenie drum‘n‘bassových rytmov so zvukom elektrickej gitary a hlasom speváčky. Naživo však pôsobili trocha nevýrazne. Ľudia sa bavili posielaním smsiek, ktoré sa premietali na veľkoplošnom plátne stojacom vedľa pódia. Záverečnú bodku tohtoročnej Pohody urobili štyri Kubánky. Havana open bavili publikum hlboko do noci.
Siedmy ročník bol fajn. Čo však bude ďalej?
Trenčiansky festival je najväčším hudobným podujatím na Slovensku. Úvahy o vhodnejšom mieste konania, na ktorom by nebola taká tlačenica, už existujú, ešte horúcejšia by však mala byť diskusia o programe. Je sympatické, že Pohoda dáva pravidelne šancu domácej scéne zahrať si pred veľkým publikom, jej ambície by sa však nemali končiť pri Cardigans. Prečo by sa v Trenčíne nemohli objaviť napríklad aj Björk, Massive Attack alebo Radiohead? A kde inde ak nie na najväčšom slovenskom festivale?
Všetky uvedené mená prestávajú vyzerať nereálne po tom, ako mestské zastupiteľstvo v Trenčíne festivalu zrušilo desaťpercentný poplatok z každého predaného lístka, a navyše sa rozhodlo finančne prispievať aj do rozpočtu. S nečakanou finančnou injekciou má tak Pohoda jedinečnú šancu spraviť ďalší ročník vo veľkom štýle.
Autor: PETER BÁLIKOLIVER REHÁKTrenčín - Bratislava
