
Čoraz viac Iračanov považuje amerických vojakov v Iraku za okupantov. FOTO - ČTK/AP
Včera sa v Bagdade zišlo asi 2000 príslušníkov rozpustenej irackej armády. Američania sú ich nepriatelia, a preto začali na vojakov hádzať kamene. Americká hliadka odpovedala streľbou. Výsledkom sú dvaja mŕtvi Iračania.
O niekoľko hodín neskôr na inom mieste Bagdadu Iračania zabili granátom dvoch amerických vojakov.
Oba včerajšie incidenty dokazujú, že Američania nemajú Irak pod kontrolou.
Od 9. apríla, keď oficiálne padol režim diktátora Saddáma Husajna, prišlo o život 52 amerických vojakov. Počas celej vojenskej kampane ich zahynulo oficiálne 128. Ak by to išlo podobným tempom, Ameriku čaká nevídaná tragédia. Už aj americké médiá začínajú hovoriť o partizánskej vojne.
A to je presne to, čoho sa Amerika bojí: po skúsenostiach z Vietnamu je rastúci počet amerických chlapov, ktorí sa vracajú domov v rakvách, postrachom všetkých politikov.
Isté je, že stratégom Pentagónu nevyšiel hlavný zámer: po zvrhnutí Husajnovho režimu sa im stále nedarí nastoliť poriadok a bezpečnosť v štáte s 27 miliónmi obyvateľov. Akosi sa zabudlo na čo najrýchlejšiu stabilizáciu pomerov, na zaručenie bezpečnosti, dodávku pitnej vody a elektrického prúdu. A ešte vždy neexistuje iracká vláda, ktorá mala byť na svete už koncom mája.
V obyčajných Iračanoch sa tak len upevňuje prvotný pocit, že Američania ich vlasť okupujú a že civilný správca Paul Bremer je v podstate okupačným správcom.
Základný problém je však v tom, že Američania nechytili Saddáma Husajna ani jedného z jeho synov.
Podľa občasných a treba dodať, že aj čudných vyhlásení vplyvného Ahmeda Šalabího, s ktorým Američania počítali do najvyššej funkcie, Saddám Husajn žije a dokonca celý odpor proti Američanom riadi. Vraj vypláca po sedemsto dolárov každému, kto sa prihlási a dokáže, že zabil amerického vojaka. Ešte stále je vraj v okolí Bagdadu a údajne pripravuje veľké povstanie.
Po Iraku koluje list nemenovaného bývalého generála a príslušníka bývalej vládnej strany Baas, v ktorom sa hovorí o sformovaní bojovej aliancie pod názvom Al Awda (Návrat). V aliancii sa vraj spojili lojálni prívrženci Saddáma Husajna so šíitskymi militantmi a členmi al-Káidy, ktorí mali prejsť v poslednom čase z Iránu do Iraku.
O vážnosti situácie hovorí fakt, že odpor voči Amerike spojil aj dlhoročných nepriateľov: Saddám a jeho ľudia šíitov vraždili a potlačili všetky pokusy o vzburu. Teraz sa vraj dávajú dokopy.
MICHAL HAVRAN