Piatok, 22. november, 2019

Čo nového na začiatku 21. storočia? Verdi!

„Čím to je, že aj sto rokov po smrti autora sa toľko ľudí hrnie na Aidu, trhák, ktorý vzrušoval publikum predminulého storočia?“ Všetky články k veľkému výročiu veľkého majstra sa začínajú alebo končia takýmito rečníckymi otázkami. „Pretože Guiseppe ...


1875, Verdi s libretistom Arrigom Boitom, autorom libreta k opere Otello. Verdi vždy vyhľadával zvlášť dramatické námety. K jeho obľúbeným patrili diela Friedricha Schillera, Williama Shakespeara a Victora Huga.

FOTO - MERCARINI, GRAZIA NERI

„Čím to je, že aj sto rokov po smrti autora sa toľko ľudí hrnie na Aidu, trhák, ktorý vzrušoval publikum predminulého storočia?“ Všetky články k veľkému výročiu veľkého majstra sa začínajú alebo končia takýmito rečníckymi otázkami. „Pretože Guiseppe Verdi mal v sebe šialenstvo z najzávideniahodnejších a najušľachtilejších, to, ktoré útočí ľudstvu na srdce,“ odpovedá francúzsky týždenník L‘Express. Sto rokov od Verdiho smrti uplynie dnes, 27. januára.

Na samom konci roku 2000 v obchode s cédečkami na predmestí Paríža predáva chlapec s vlasmi naježenými na spôsob Sex Pistols, líči francúzsky denník Le Monde. Okrem predaja robí prezentácie. Predavač nafúkne žuvačku do bubliny a ohlási: „La Traviata. Verzia s Mariou Callas.“ Sme v bašte techna a hip-hopu. Tu sa predáva hlavne toto - ale „čudovali by ste sa, Verdi ide celkom dobre“. La Traviata je aj najmilovanejšou operou slovenského publika. Opera Slovenského národného divadla ju uvedie ako jubilejné predstavenie dnes večer v titulnej úlohe s Adrianou Kohútkovou.

Dôstojná biela hlava

Každý národ má svojho patriarchu, svojho veľkého starca, či sa volá Cervantes, Goethe, Victor Hugo, alebo Hviezdoslav, či Smetana. Taliansky Goethe sa volá Verdi (1813-1901). Taliani si pestujú pamiatku na jeho dôstojnú bielovlasú hlavu s bielou bradou a bielymi fúzmi. Je to ich značka - stelesnenie politickej tradície, inkarnácia revolúcie.

Verdi dojal Talianov až na smrť, zarobil im hory peňazí, a keď zomrel, takmer milión z nich prinútil kráčať v slzách za jeho rakvou. Okrem toho Taliani majú aj jeho slabosti, ktoré stále umožňujú poľudšťovať jeho bustu.

Triumfujúca vzbura

Malého Giuseppina uznali za talent, len čo sa prvýkrát dotkol klávesov starého organu v kostole v mestečku Le Roncole - otec Verdi, majiteľ obchodu s rozličným tovarom, sa nepomýlil, že tento chlapec bude robiť hudbu, možno zarobí peniaze a možno raz bude slávny. Na milánske konzervatórium ho nikdy neprijali, hoci zložil skúšky. Neskôr, keď už bol celebritou, mu ponúkali, aby tam učil. „Keď ste ma nechceli vtedy, nechcem teraz ani ja vás,“ povedal Verdi.

Verdi je svojou hudbou jedným z tvorcov talianskej jednoty. Jeho opery robili politiku: stačilo, aby ukázal ľuďom na scéne utláčaný národ, otrokov v Nabuccovi alebo triumfujúcu vzburu a nechal naplno zaznieť orchester a zbor, a celá sála bola na nohách, akoby si už nikdy nemala sadnúť, pretože všetko burácalo: Verdi! Verdi!

Verdi bol Maestro della rivoluzione, inšpirátor revolúcie. Slovo Verdi sa písalo na múry ako tajné heslo - bolo skratkou mena Vittorio Emanuele Re D Italia, prvého kráľa zjednoteného Talianska. Zbor židov z Nabucca, ktorý dodnes patrí k približne desiatim najhranejším hitom pohrebov po celej Európe, pôsobil ako katalyzátor talianskeho risorgimenta, boja za nezávislosť.

Melodráma na maximum

Guiseppe Verdi je adeptom hypermelodrámy, ktorú vygradoval na maximum nútiace plakať od šťastia aj zo zúfalstva. Jeho obľúbeným nástrojom bol ľudský hlas, ľudský hlas vybuchujúci, vzlykajúci, žiarivý. „Páči sa mi, keď sa stane veľkým to, čo je veľké,“ povedal Verdi, ktorý zložil takmer tridsať opier. Týči sa nad všetkou priemernosťou a akademickou šedivosťou: „Minulým storočím sa prehnal uragán, ktorý sa volal Giuseppe Verdi,“ napísal taliansky denník La Repubblica na titulnej strane.

MARTA FRIŠOVÁ

ANDREA PUKOVÁ

Príbuzné články
Verdi v Miláne
Verdi vo Viedni
Verdi v Bratislave