Líška bežala cez pole v zlatistom slnečnom dni. Končisté uši mala nastražené, vetrila nosom, či nezachytí známky nebezpečenstva. Ľudia ju nemali radi.
Zastala na kraji vinohradu. Po drevených koloch sa popínali stovky viničov. Z nich viseli obrovské strapce šťavnatého hrozna.
"Uchmatnem si z nich, kým príde gazda," pomaslela si líška. Natiahla sa a chňapla po najbližšom strapci. Bol však privysoko. Vrčiac od zúrivosti zacúvala, rozbehla sa, vyskočila do vzduchu a klapla mocnými čeľusťami.
Zasa sa minula! Vyla od zlosti a skúšala to znova a znova. Celú hodinu nehala a skákala, no hrozno nedočiahla.
Napokon sa vzdala a odtiahla sa preč. "Veď ja to hrozno vlastne vôbec nechcem," mrmlala si pre seba. "Určite je kyslé a zlé."

Poučenie: Keď niekedy nemôžeme získať to, čo sme chceli, tvárime sa, že sme o to vlastne vôbec nestáli.

Bájka je z knihy Ezopove bájky. Autorom bájok je Ezop. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila: Jindra Hermanová.