„Je to možno prekvapujúce, ale sklo ma stále dokáže prekvapiť,“ hovorí legenda českého skla Václav Cigler (1929), umelec, pri ktorého hodnotení zlyhávajú všetky zaužívané kritériá. Nič nepredpisuje, ale veciam, čo zaujmú jeho pozornosť, sa venuje s maximálnou vytrvalosťou. Jindřich Chalupecký o jeho projektoch z konca päťdesiatych rokov hovoril, že o niekoľko rokov predbehli svetový land-art (umenie prírody). On len skromne tvrdí, že sa snažil realizovať svoju fantáziu. S precíznosťou, humorom a nesmiernou energiou.

Ako pedagóg ovplyvnil množstvo dnes popredných slovenských výtvarníkov, ktorí sa vo svojej tvorbe nie vždy prioritne zaoberali sklom. V čom vidí najväčší pedagogický prínos? „V myslení a v osvojení si čistoty formy a materiálu.“

V Slovenskom inštitúte v Prahe bola včera sprístupnená výstava Václav Cigler a absolventi ateliéru Sklo v architektúre na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1965 – 1979. Predstavujú sa tu jeho žiaci Marián Mudroch, Vladimír Kordoš, Štefan Pala, Juraj Opršal a Juraj Gavula. Vernisáž druhej časti expozície bude dnes o 18.00 h v Mánese, kde bude prezentovaná najmä tvorba Václava Ciglera. Budú tu vystavené jeho land-artové projekty, modely projektov pre architektúru a diela jeho myšlienkovo najbližších študentov. (pet)