Vydavateľ Arthur Sulzberger (vľavo) so šéfredaktorom Howellom Rainesom (uprostred) a jeho zástupcom Geraldom Boydom. FOTO - TASR/AP
Škandál podľa denníka odhalil hlboké medzery v riadení a morálnej atmosfére redakčného pracoviska, ktoré obaja viedli v uplynulých dvoch rokoch.
Odstúpenie oboch vedúcich redaktorov v ich prítomnosti oznámil na zhromaždení zamestnancov vydavateľ denníka Arthur Sulzberger: „Zatlieskajte Howellovi a Geraldovi za to, že nadradili záujem denníka, ktorý všetci milujeme, záujmu svojmu.“
V rovnakej miestnosti, v ktorej sa s nimi rozlúčil, slávili pred viac než rokom zamestnanci rekordný počet siedmich Pulitzerových cien. Získali ich predovšetkým za spravodajstvo a publicistiku o teroristických útokoch na newyorské dvojičky.
Raines uplatňoval tvrdý štýl riadenia redakcie a stratil tak kontakt s podriadenými. Bol to vraj jeden z dôvodov, prečo prehliadli Blairove novinárske podvody. Vzal však na seba zodpovednosť za škandál a odstúpil.
Vo funkcii bol od roku 2001 a na jeho miesto príde znovu jeho predchodca Joseph Lelyveld (66).
„Nie je veľmi čo povedať. Len to, že je to deň, keď mi puká srdce a bolí to myslím veľa ľudí v tejto miestnosti. Našou úlohou je teraz robiť to, čo sa tu vždy robilo - vydávať skvelý denník, naši čitatelia si to zaslúžia,“ povedal Sulzberger.
Pre škandál začínajú americké oznamovacie prostriedky s kontrolou vlastných radov, pretože Blairovo pochybenie nie je podľa nich výnimkou vzhľadom na panujúcu konkurenčnú atmosféru.
Noviny totiž pociťujú odlev čitateľov k televíziám a uchyľujú sa preto k farebnejšiemu a „presvedčivejšiemu“ spôsobu spravodajstva. To sa vraj odráža na súťaživosti vnútri denníkov a v snahe o jedinečnosť.
Na druhej strane Blairov škandál a Rainesovo a Boydovo odstúpenie dokazujú schopnosť samoočisty. „Odráža to fakt, že žurnalizmus je sám osebe policajtom a je veľmi citlivou sociálnou inštitúciou. Snáď omnoho viac než akékoľvek iné podnikanie,“ povedal Tom Rosentiel z washingtonského Project for Exellence in Journalism.
VLASTIMIL MILÝ,čtk, New York
