Denník SME 19. mája zverejnil správu agentúry TASR, ktorá uvádzala, že Slovensko „má zatiaľ oficiálny prísľub o uznaní od Európskej komisie. Ak sa dohodne aj s Maďarskom, bude si môcť zaregistrovať vlastnú ochrannú značku Tokaj, ktorú má zatiaľ iba jeho sused.“
Záverečné rokovania o osude Tokajského vína sa práve pripravujú. Slovenský minister pôdohospodárstva Zsolt Simon vraj našiel čiastočnú podporu u svojho maďarského kolegu Imreho Németha, ktorý sa veľkoryso rozhodol uznať 571 hektárov slovenských tokajských viníc.
Na Slovensku je však podľa zákona stanovená rozloha tokajskej oblasti na 908 hektárov. Momentálne sú teda v hre štyri katastre slovenskej tokajskej oblasti s výmerou 337 hektárov. Situácia sa stáva právne a fakticky absurdnou, pretože o ich osude môžu rozhodovať aj maďarské úrady. Podľa slov odborníka v oblasti ochrany duševného vlastníctva a označení pôvodu výrobkov Mgr. Stanislava Vyparinu je to bezprecedentný a nezákonný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky: „Rozlohu tokajskej oblasti neurčujú administratívne hranice, ale prírodné podmienky. Ak sa má rozhodnutím maďarských odborníkov zmenšiť momentálna rozloha slovenskej tokajskej oblasti, pýtam sa, prečo sa nemá zrušiť tých päť vinohradníckych katastrov, ktoré si Maďarsko uznalo po druhej svetovej vojne, teda v rovnakom čase, ako ČSR uznala spomínané štyri katastre na Slovensku.“
Označenie pôvodu (nie ochranná značka!) „Tokajské víno z československej oblasti“ bolo zapísané podľa Lisabonskej dohody v roku 1967 medzi prvými na svete vo všetkých vtedajších signatárskych štátoch okrem Maďarskej republiky, ktorá jediná jeho národný zápis odmietla. Podľa tej istej dohody si príslušný subjekt z Maďarskej republiky zapísal označenia pôvodu „Tokaj, Tokay, Tokayer“ v roku 1970, teda o tri roky neskôr.
Podporu na európskej úrovni získala Maďarská republika ešte v roku 1991, keď podpísala s European Comunity dohodu o recipročnej ochrane a kontrole vín. V roku 1993 Maďarsko zalobovalo a k spomínanej dohode s European Comunity pribudlo vzájomné vyhlásenie, že všetky odvodené formy označenia Tokajského vína sú chránené pre Maďarskú republiku. V roku 1994 však Maďarsko spolu so Slovenskom podpísali v rámci World Trade Organization aj medzinárodnú Dohodu TRIPs o obchodných právach duševného vlastníctva, ktorá povoľuje používať rovnaké označenia pôvodu vín v dvoch a viacerých štátoch.
Označenie pôvodu Tokajské víno, Tokaj, Tokay, Tokai, Tokayer atď. je z právneho hľadiska označením pôvodu výrobku ako primyselnoprávny inštitút. Na Slovensku je upravené v zákone č. 159/1973 Zb. o ochrane a označení pôvodu výrobkov a vo vyhláške č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach o označení pôvodu výrobkov. V medzinárodnom meradle sa označenie pôvodu výrobku upravuje v Parížskom dohovore na ochranu priemyselného vlastníctva z roku 1883, v Madridskej dohode o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode výrobkov z roku 1891, v Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z roku 1958, v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva v rámci medzinárodnej dohody GATT-TRIPs z roku 1994. (ea)
