Niet pochýb, že Tokajské víno chutí minimálne tak vynikajúco, ako dokonale dokáže reprezentovať. Že je kráľom vín a vínom kráľov, povedal už Ľudovít XIV., keď mu František Rákoczy poslal koštovku. Tokaj dostáva do snobského vytrženia aj tie najslušnejšie osobnosti. Je noblesným nápojom – na úrovni si ho užívajú politici, diplomati, vinárski fajnšmekri i bežní ochutnávači. „Tokajské víno sa dobre cucká, stavy opojenia však nebývajú vždy noblesné,“ hovorí jeho veľký znalec
Stanislav Vyparina.
Nechajte sa opiť chlebovinkou
Viac ako dva deci päťputňového Tokaja vám vraj môže spôsobiť podobné stavy ako LSD. Je sladké a tuhé. Jeho typickým znakom je chlebovinková chuť.
Pán Vyparina ju rozozná na sto honov a keď o nej rozpráva, opojný sladký kvas sa zrazu začne rozplývať priamo na vašom jazyku. „Je to, ako keď si namočíte do vody čierny chlebík. Keď ju pijete o dva dni, cítite presne tú príznačnú tokajskú chuť – či už slovenskú, alebo maďarskú,“ vysvetľuje.
V minulosti bol názov Tokaj sporný – maďarskí odborníci tvrdili, že je arménskeho pôvodu, slovenskí mu prisudzovali starosloviensky pôvod. Podľa historických dokumentov pochádza zo slova stokaj, čo znamená sútok. „Na sútoku Bodrogu a Tisy sa skutočne nachádza mestečko Tokaj,“ hovorí Vyparina.
Na vine je pleseň
Tokajské víno je známe od roku 1650. O tom, ako sa vlastne zrodilo, historické dokumenty neexistujú. Legenda hovorí, že na jeseň, počas jedného z tureckých nájazdov, opustili vinári svoje vozy, na ktorých prevážali čerstvé víno a hrozno. Turci sa hrozna ani vína nedotkli, lebo ho nesmeli piť. Pleseň začala v košoch pracovať. Po roku istý kalvínsky kňaz zistil, že bobule zhrozienkovateli a scvrkli sa. Napadlo ho pridať ich do samorodého vína. Sledoval, čo sa bude diať. Víno kvasilo, alkohol hrozienka maceroval, až ich úplne rozložil. Tak vznikol Tokaj.
Označenie pôvodu tokaja je genius loci: vinohradnícka oblasť sa totiž s vinárskou musí podľa zákona zhodovať. Samozrejme, jeho sorty sú rôzne. Kvalitu určujú predovšetkým prírodné podmienky a technologický postup. „O jeho jedinečnosť sa však nezaslúžili štátne hranice, ale ušľachtilá pleseň, ktorá vegetuje na hroznových bobuliach – cibébach výlučne medzi Bodrogom a Tisou, práve tam, kde hraničí maďarská a slovenská tokajská oblasť.“
Turisti tu majú dva deci raja
Pleseň napadá bobule iba v priaznivých rokoch. Za starých čias sa uskladňovali v putniach, ktoré sa neskôr stali mierkou sladkosti a tuhosti Tokajského vína. Napadnuté bobule v putniach dozrievajú, pleseň sa živí glukózou z hrozna, a tak po roku-dvoch vzniká hrozienko vytvorené slnkom. Pridaním do tokajského samorodého vzniká Tokajský výber. „Víno kvasí štyri až osem rokov, niekedy aj dvanásť, preto je také drahé. Pol litra tohto panského nápoja, povedzme, päťputňového, sa za hranicami predáva v prepočte až za 6000 korún,“ hovorí pán Vyparina.
Podľa množstva napadnutých bobúľ v samorodom víne sa dorába jedno- až šesťputňové Tokajské víno. „Je to jedno z najdrahších vín na svete. Cena päťputňového Tokaja sa však u nás pohybuje asi okolo 500 korún. Turisti tu majú raj, ale veľa ho vypiť aj tak nemôžu,“ usmieva sa pán Vyparina.
Nie každý hon je každý rok tokajský
Vývoj Tokajského vína za posledných sto rokov vymedzili prírodné podmienky, politické usporiadanie Európy zase vymedzilo dve vinohradnícke a vinárske tokajské oblasti: slovenskú a maďarskú. „Je skvelé, že sa obom krajinám na základe dlhých pokusov podarilo rozšíriť svoje tokajské regióny, no je nezmysel si ich navzájom uznávať alebo neuznávať,“ hovorí Vyparina.
Tieto oblasti sú vzácne: nie každý hon v katastri je tokajský, nie na každom spĺňa dopestované hrozno prísne podmienky. Hrozno, ktoré sa hodí na tokajské, musí byť v každej sezóne opatrené certifikátom z Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave. Rovnaké postupy sa dodržujú aj v Maďarsku. „Európska únia nemôže naše víno neuznať, pretože jeho existencia je historicky daná a právne podložená,“ dodáva Stanislav Vyparina.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC a
ARCHÍV STANISLAVA VYPARINU
