Nie vždy je to tak. Možno, že vás vidí len ako ďalší chod k predjedlu.
Na druhej strane vrčiaci pes sa na vás možno len smeje.
Po dlhých rokoch výskumov vydal profesor psychológie na kanadskej univerzite Stanley Coren knihu, ktorá má pomôcť majiteľom psov porozumieť tomu, čo sa im ich miláčikovia snažia povedať a psom priblížiť, čo sa im ich majitelia snažia vysvetliť.
Naučte sa rozumieť psej reči
Reč psov je zatiaľ najlepšie preskúmaná zo všetkých zvierat. Skladá sa najmenej z 39 rôznych signálov. Existuje až 39 základných druhov štekania a 170 druhov „dialektu“. Rozličnou tónovou výškou menia psy význam celkom jednoduchého „haf“. Jasné zaštekanie znamená „poď sa so mnou hrať“. Temne podfarbené už varuje: „Pozor, nepriateľ sa blíži!“
Profesor Coren, ktorý študoval vyše 30 rokov správanie psov, dokonca tvrdí: „Psy sú oveľa inteligentnejšie, ako si myslíme. Môžu porozumieť až dvesto slovám alebo povelom a dokážu čítať reč nášho tela.“
Ľudia by sa naopak mali naučiť aspoň troška psej reči. Často si totiž zle vysvetľujú, čo im chce pes povedať.
Tu je niekoľko bežných omylov:
„Keď napríklad pes jemne vrtí vysoko zdvihnutým chvostom, ľudia si myslia, že je spokojný.“ Pes však v skutočnosti hovorí: Som SUPER pes, pripravený potvrdiť to bojom!
Ak pes kmitá chvostom zo strany na stranu, vtedy vám hovorí, že vás má rád a je šťastný.
Medzinárodný štekot
Každý národ tiež počuje v psom štekote čosi iné:
Česi a Slováci sa zhodli, že počujú: „haf-haf“
Angličania: „bau-vau, wuf-wuf či art-art“
Francúzi: „voa-voa“
Španieli: „jau- jau“
Rusi: „gau-gau“
Nemci: „wau-wau“
Kórejčania: „mung-mung“
Číňania: „wung-wung“.
Zdá sa však, že psy si s tým nerobia problémy, a navzájom si rozumejú.
(uj)
