„Som veľmi šťastný. Pomôže to podporiť ekonomický rast a zamestnanosť.“ Takto optimisticky reagoval nemecký kancelár Gerhard Schröder na správu o znížení kľúčových úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou. Schröder, ktorý sa práve pokúša pretlačiť nemeckou exekutívou rozsiahle sociálne reformy, dúfa, že jednotná mena euro sa po poklese úrokov vráti na svoje predchádzajúce slabšie pozície oproti americkému doláru, čo by malo pomôcť nemeckým exportérom. Prvá reakcia eura preto Schrödera asi nepotešila. Napriek zníženiu úrokov sa euro oproti doláru posilnilo. ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK
FRANKFURT, BRATISLAVA – Európska centrálna banka (ECB) potešila slabú ekonomiku eurozóny lacnejšími peniazmi. Základný úrok na euro znížila z 2,5 percenta na historicky najnižšie dve percentá. Jej rozhodnutie sa dotýka aj nás.
Prejaví sa napríklad v zahraničnom obchode. „Je to opatrenie, ktoré má napomôcť zvýšenie ekonomického rastu v eurozóne. Pre nás môže utvoriť priestor na zvýšenie vývozu,“ vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Znížiť úroky ECB dovolila klesajúca inflácia a donútila ju k tomu pokračujúca stagnácia ekonomík krajín eura. Dúfa tiež, že nižšie úroky „odoženú“ aspoň časť investícií, ktoré posilňujú euro. Vývozcovia na jeho nedávny prudký vzostup oproti doláru doplácajú.
Opačne ako na atraktivitu úložiek v eure bude zníženie úrokov ECB pôsobiť na slovenskú korunu. „Rozdiel v úročení vzrástol na 4,5-percentuálneho bodu. To je veľmi atraktívne pre zahraničných investorov,“ poznamenal Kotian. „Aj keby sa naša mena neposilňovala, čo je málo pravdepodobné, tak automaticky získavajú tieto percentá navyše.“
Národná banka Slovenska silnej korune nepraje, lenže úrokový rozdiel spôsobí ďalší tlak na jej zhodnotenie. „Môže dôjsť k prílevu krátkodobého kapitálu a Národná banka bude musieť tiež znížiť úročenie,“ predpokladá analytik.
Podľa Kotiana redukcia euroúrokov potvrdila aj názory, že európsku menu by malo Slovensko prijať, až keď na to bude jeho ekonomika pripravená. Nie každému zo súčasných dvanástich členov eurozóny dvojpercentné úroky vyhovujú, niektoré krajiny majú aj dvojnásobne vysokú infláciu. „Po vstupe do Európskej menovej únie pritom budeme tými členmi, ktorí budú mať jednu z najvyšších mier inflácie. Budeme tak dlhodobo vystavení negatívnym reálnym úrokovým sadzbám,“ varoval Kotian.
Devalvovaný forint zamával korunou
BRATISLAVA – O tom, ako úzko sú previazané devízové trhy krajín strednej Európy, sa v týchto dňoch mohli presvedčiť díleri v Česku aj na Slovensku. Rozhodnutie maďarskej vlády devalvovať forint voči euru o 2,2 percenta vyvolalo hromadnú vlnu predajov stredoeurópskych mien. Prirodzeným výsledkom bolo ich oslabenie. Slovenská mena sa včera predpoludním nakrátko prepadla na 42,2 koruny za euro. Tak nízko bola naposledy vo februári. Počas dňa sa jej však podarilo straty vymazať a v závere obchodovania sa vymieňala za kurz 41,56. Nečakanému rozhodnutiu maďarskej vlády predchádzalo odporúčanie Maďarskej centrálnej banky a nasledovali po ňom rýchle predaje forintov a susedných mien. Oslabenie forintu sa odrazilo aj na vzájomnom kurze s korunou. (jj)
