Premiér Mikuláš Dzurinda (vpravo) na seminári o čerpaní prostriedkov z európskych fondov.
Do vládneho špeciálu smer Lisabon posadil ministra regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého, riaditeľov agentúr, predsedu ZMOS Michala Sýkoru, príslušných úradníkov z ministerstiev.
Potrugalsko do Európskej únie vstúpilo v roku 1986 ako zaostalá a chudobná krajina. Štedré európske fondy – únia financovala až 85 percent projektu – krajinu zmenili. Budovali sa cesty, priemyselné parky, mosty, firmy. Peniaze z únie tvorili v 90-tych rokoch 8,5 percenta HDP.
Školenie v malej konferenčnej sále sa trochu podobalo na besedu, Slováci sa pýtali, Portugalci odpovedali. „Na koľko percent ste boli schopní využívať peniaze pre vás určené,“ zaujímal sa Gyurovszky. „Na 100 percent, možno na 99,7,“ povedal Nuno Vitorino, národný koordinátor pomoci. „Hneď v prvých rokoch po vstupe?“ nechcel veriť minister.
Portugalci trvali na svojom – úspech podľa nich spočíval v tom, že mali jasné priority. „Musíte vedieť prepojiť politku a ekonomiku,“ povedal Vitorino. „Sústreďte sa na dopravu, je to ľahšie,“ radila Francisca Cordovilová, koordinátorka Kohézneho fondu. Stavba mostu Vasco da Gama v Lisabone pohltila peniaze určené na celý rok.
„Ako zvládate kofinancovanie? Je možné dostať zálohu?“ zaujímalo predsedu nitrianskeho VÚC Milana Belicu. Odpoveď nepotešila – investor musí mať vlastné peniaze, únia zaplatí až po skončení prác, výnimočne je možné žiadať malú zálohu. Otázky mierili na systém kontroly, zodpovednosti, toku peňazí. V zápisníkoch pribúdali poznámky.
Rýchlokurz trval 5 hodín. Prezentácia o využívaní fondov v sociálnej oblasti a v hospodárstve sa už nestihla, lebo premiér na inom mieste skončil svoj program. Pripravení odborníci boli dosť zaskočení.
Cestou na lestisko delegácia prechádzala cez nové časti Lisabonu, vystavané pre výstavu EXPO ‘98. „Aj toto je z fondov, aha, aj tamto sú hviezdičky. Aj my také postavíme,“ polovážne – položartom si účastníci ukazovali z okien autobusu.
