FOTO – BMG
Britská speváčka a skladateľka Annie Lennoxová, majiteľka najzvučnejšieho hlasu v dejinách populárnej hudby, nahrala za desať rokov tri albumy, dva sólové a jeden s Eurythmics. Na budúci týždeň vychádza na celom svete jej nová nahrávka. Volá sa Bare, čo v preklade znamená nahý, prostý, izolovaný, a má vraj trpkú príchuť.
Štyridsaťosemročná Lennoxová je ojedinelým zjavom na svetovej hudobnej scéne. Je klasickou predstaviteľkou popu, ale jej pesničky nemajú nič spoločné so sladkým a vtieravým zvukom tohto štýlu. Už v osemdesiatych rokoch ako polovička skupiny Eurythmics nahrávala skladby s chladným syntetizátorovým podkladom. Nad ním sa však niesol sýty hlas, rozoberajúci lásku – labyrint radosti a sklamania, sladkých snov a nočných mor.
Odkiaľ sa berie noblesa, ktorá charakterizuje jej prekrásne klenuté, až barokovo bohaté skladby? Možno odtiaľ, že vyrástla vo svete vážnej hudby. Odmalička sa učila hrať na klavíri a flaute. Klasickú hudbu však v tínedžerskom veku vymenila za soulové nahrávky černošských interpretov zo šesťdesiatych rokov. Lásku k zvuku Tamla Motownu si preniesla aj do Eurythmics: „Hľadali sme čosi základné a zrozumiteľné. Vďaka americkému černošskému rytmu sme dostali zdravý základ, na ktorom sme postavili atmosféru vychádzajúcu z európskeho odcudzenia,“ povedala v promorozhovore.
Eurythmics však nebola jej prvá skupina. V čase punkrockového ošiaľu koncom sedemdesiatych rokov bola členkou skupiny The Tourist, v ktorej pôsobil aj Dave Stewart, jej neskoršie skladateľské dvojča z Eurythmics. The Tourist nahrali tri sľubné albumy, neskôr sa rozpadli pre vnútorné problémy. Stewart a Lennoxová pokračovali ďalej. Po siedmich albumoch a mnohých koncertných šnúrach sa dvojica rozišla, znechutená sama sebou do takej miery, že jeden druhého nemohli vystáť v jednej miestnosti. Prvý sólový album Diva (1992) vyšiel hneď po rozpade a podľa rockovej encyklopédie The Rough Guide prekonal vďaka hitom Why alebo Walking On Broken Glass v predajnosti všetky albumy Eurythmics.
Menej úspešný, lákavý a svieži bol jej druhý sólový album Medusa (1995), na ktorom pracovala aj napriek dvom pôrodom dcér z manželstva s filmárom Uri Fruchtmannom. Medzi radikálne prepracovanými skladbami starých hitov čnie prekrásna balada No More You Love Us, zabudnutá pieseň skupiny The Lover Speaks‘ z roku 1986.
Pri návrate k Eurythmics v roku 2000 sa jej manželstvo s Fruchtmannom rozpadlo a plánované práce na Bare ju zastihli v období plnom bolesti a smútku. Nové piesne sú autobiografické, ale v niečom novinárovi The New York Times odporuje: „Nie je to album o tom, že mi niekto ublížil. Skôr o mojich vnútorných monológoch, ktoré som viedla sama so sebou o základných otázkach. Ako funguje svet? Čo pre mňa znamená? Akú má cenu.“
