Poľskí farmári sa boja vstupu do únie, v záujme svojich detí však mnohí povedia áno. Marian Lubinski ešte stále váha. FOTO - ČTK/AP
„áno“, bude to podľa neho skaza pre poľské poľnohospodárstvo.
„Kvety z Holandska budú ohromnou konkurenciou, a to aj keď máme krásne ruže,“ hovorí. „A cena uhlia pre skleníky tiež,“ pokračuje a upadá do pochmúrnych myšlienok o tom, že náklady na výrobu budú vyššie než ceny, za ktoré budú môcť poľskí pestovatelia kvetov svoj tovar predávať. Ako bude hlasovať v referende? „Budem voliť áno,“ odpovedá. Prečo „áno“ s takými obavami? „Mám deti,“ hovorí. „Možno to bude pre nich lepšie.“
V čase, keď sa má krajina so 40 miliónmi obyvateľov rozhodnúť o svojej budúcnosti, sú tieto komentáre typické. Pochybnosti cítiť aj v Hale Mirowska, predtým cárskej koniarni, teraz trhovisku, kde môžete kúpiť čokoľvek od pyžama po mrazenú rybu. „Dnes som na nohách od dvoch hodín ráno,“ hovorí 41-ročný Wojtek Widmanski, ktorý stojí pri vystavenej kapuste, mrkve a kôpri. Hovorí, že roky pracoval v plynárenskej spoločnosti, ktorá prestala prosperovať v dôsledku zahraničnej konkurencie. Musel preto začať načierno kšeftovať so zeleninou, aby sa uživil. Ako bude voliť? „Nikdy nehlasujem,“ hovorí, a dáva tak najavo politický cynizmus, ktorý poľskí politológovia a novinári charakterizujú ako všeobecnú nedôveru v politiku.
Mnohí Poliaci si myslia, že so stagnujúcou ekonomikou a vysokou nezamestnanosťou nie je pravý čas vzdať sa colných bariér a privítať konkurenciu z najbohatších európskych krajín.
„Práve teraz je tu toľko ľudí bez práce,“ hovorí Ludmila Mariczková, 43-ročná predavačka textilných potrieb v Hale Mirowska. „Ale musíme myslieť na budúce generácie.“
Náhodný prieskum medzi trhovcami v Hale Mirowska naznačil, že niektorí ľudia plánujú v referende hlasovať „áno,“ ale že väčšina, ako Widmanski, k referendu nepôjde. Nikto však nepovedal, že bude hlasovať „nie.“
(čtk, nyt)
