Dlhoročná opora obrany Interu, majiteľ dvoch titulov a dvoch Slovenských pohárov vo futbale, člen širšieho kádra slovenskej reprezentácie ROMAN KRATOCHVÍL skončil ročné pôsobenie v tureckom ligovom tíme Denizlispor. Kým vlani sa mužstvo zo 6. miesta dostalo do Pohára UEFA, teraz skončilo až na 10. mieste, takže v klube bolo menej spokojnosti. Kratochvíl má zmluvu ešte na dva roky a napriek avizovaným zmenám v kádri s ním rátajú.
Aké postavenie má Denizlispor v hierarchii tureckých klubov?
„V strede pozornosti je 4-5 istanbulských klubov a až potom ďalšie. Tristotisícový Denizlispor má štadión s kapacitou 20 000 divákov, a ten bol počas pohárových zápasov vždy vypredaný.“
Poháre priniesli veľkú slávu a vám aj premiérový gól v klube.
„Dostali sme sa až do 4. kola, keď sme postupne vyradili francúzsky Lorient, Spartu Praha, ďalší francúzsky tím Lyon a stroskotali sme na portugalskom FC Porto, neskoršom víťazovi súťaže. Škrela najmä prehra 1:6 v Porte, keď ešte v polčase bolo 0:0. Odveta 2:2 už nič nezmenila na vyradení, diváci nám však zatlieskali. A práve v Porte som dal jediný svoj gól v klube.“
Slávne boli najmä zápasy s Lyonom.
„Keď som sa dozvedel žreb, tak som si povzdychol, zase Lyon. Ešte s Interom sme s ním v predkole Ligy majstrov vypadli smoliarsky dva razy 1:2. Doma sme hrali 0:0, v odvete nás Francúzi jasne podcenili a doplatili na to. Rýchlo sme sa ujali vedenia a stav 1:0 sme udržali do konca. Po zápase som si pomyslel, že je to taká malá pomsta za Inter.“
Na akom poste ste sa udomácnili?
„Na jeseň som hrával stopéra, potom ma tréner vyskúšal ako libera a tam som dohral celú jar.“
Čo rozhodlo, že ste skončili až na 10. mieste?
„Všetko sa sústreďovalo na dianie v pohári a liga išla tak trochu bokom. Mali sme sériu ôsmich zápasov bez víťazstva a klesali sme až do nebezpečného pásma zostupu. Potom sme sa spamätali a ligu sme mali v suchu už dávno pred koncom, ale nešlo to vyšplhať sa vyššie v tabuľke. Odniesol si to tréner, taký vychvaľovaný za úspechy v Pohári UEFA, prišiel k nám kormidelník Elazigsporu, kde hrajú Meszároš a Czinege.“
Z vášho klubu, ako z jedného z mála mimoistanbulských, je aj jeden reprezentant na sobotný súboj so Slovenskom.
„Môj kolega na stopérskom poste Servet Cetin, ktorý hrával v tíme do 21 rokov a teraz ho preradili do áčka. Je veľmi dobrý, rýchly. V Pohári UEFA dal päť gólov.“
Ako vás naťahovali spoluhráči a fanúšikovia po prehre Slovenska 0:3 v jeseni v Istanbule?
„Smiali sa mi. Pred zápasom som tvrdil, že bude remíza, lebo raz za Adamca sme ju tam uhrali. Potom mi ukazovali 0:3, či vraj to je tá remíza. Sú strašne sebavedomí, v skupine hľadia iba na Angličanov a na seba. Nás neberú vážne. Ich sebavedomie ohromne vzrástlo po treťom mieste na svetovom šampionáte.“
Ak by ste boli v kabíne s našimi hráčmi, čo by ste poradili na Turkov?
„Bolo by dobré, keby sa nám podarilo dať rýchlo prvý gól. Oni vedia v takej situácii znervóznieť, potom veľa kazia, hrajú tvrdo. Museli by otvoriť hru. Ak by dali gól oni, dostali by sa na koňa a potom vedia nešportovo zdržiavať hru, naťahovať čas.“
V čom je sila a v čom slabiny tureckého futbalu?
„Sú veľmi rýchli vo futbalovom myslení, aj v práci s loptou. Sú však aj veľmi nedisciplinovaní a potom vedia zhorieť, ako s Čechmi. Debakel 0:4 im fanúšikovia a najmä novinári dali riadne zliznúť.“
Ktoré sú momentálne hviezdy v tureckej reprezentácii?
„Stále Hakan Sükür, bol aj brankár Rüstü. Ten chytá v najbohatšom tureckom klube Fenerbahce, ktorému sa nedarilo a nebude hrať v žiadnom pohári. V poslednom čase je v strede pozornosti Emre z Interu Miláno, ale najmä Nihat Kahveci zo španielskeho San Sebastian. Má ohromný čuch na góly.“ JÁN MIKULA
