BRATISLAVA – Od dneška po zvyšok roku zarábajú zamestnaní ľudia už len do svojho vrecka. Na 4. júna totiž pripadol Deň daňovej slobody, ktorý každý rok vyhlasuje Združenie daňových poplatníkov Slovenska. Tento deň je pomyselným koncom tej časti roka, v ktorej pracujúci robia „na štátne“. Podľa združenia si totiž štát formou daní alebo odvodov zoberie 42 percent priemerného hrubého zárobku, a to po zobrazení na kalendári znamená, že presne 4. júna sa naplnila štátna kasa.
„Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým kontrolným mechanizmom hospodárenia vlády, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným pre všetkých občanov,“ vysvetľuje Martin Chren zo združenia zmysel vyhlasovania dňa slobody. Na medzinárodnej mape by bol slovenský deň daňovej slobody niekde uprostred. V susednom Česku ho „oslávia“ až 12. júna, v Británii 8. júna, v Kanade až 28. júna. Oveľa menšie daňové bremeno však ťaží napríklad obyvateľov Spojených štátov. Američania mali deň daňovej slobody už 19. apríla, India 14. marca, Litva 15. mája.
Za posledné tri roky sa podľa združenia nijako nezmenilo daňové zaťaženie občanov Slovenska. Vlani aj predvlani pripadol deň na 4. júna. „V posledných troch rokoch dátum dňa daňovej slobody, a teda i celkové daňové a odvodové zaťaženie, stagnuje, neznižuje sa,“ dodal Chren. V roku 2000 pripadol deň na 9. júna, v roku 1990 to bol 4. jún.
Žiadnu významnú zmenu podľa združenia neprinesie ani daňová reforma. „Predpokladáme, že po nej stúpne podiel čistej mzdy na hrubej mzde o 0,3 percenta,“ povedal Chren s tým, že dnes zostane zamestnancovi „v čistom“ 47,3 percenta hrubej mzdy a po reforme to bude 47,6 percenta.
Pri určovaní dňa daňovej slobody vychádzalo združenie z predpokladaných konsolidovaných výdavkov verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu.
(jj)
