Happyho minulosť je už jasná. Do Juhoafrickej republiky išla aj vzorka DNA manželov z Púchova, ktorým sa pred 15 rokmi stratil syn. Výsledky na Slovensko síce ešte neprišli, ale už sa vie, že chlapec je mulat. FOTO - REUTERS
testov DNA už o dva týždne mohol určiť súd.
„Príbeh Happyho“, ako ho uverejnila väčšina juhoafrických denníkov, sa s „Happyho príbehom“, ako ho pred médiami, políciou a súdom prezentoval on sám, rozchádza takmer vo všetkom. O únose bieleho chlapca černošskou pestúnkou a otroctve v černošskej rodine v ňom nepadne ani slovo. Lekári veľmi rýchlo potvrdili, že Happy je miešanec.
„Jeho skutočný príbeh je ešte smutnejší ako ten fiktívny,“ napísal denník The Mercury, „pretože hovorí o tisíckach bezprizorných detí v černošských getách, o ktoré nemajú záujem ani ich matky - väčšinou slobodné černošské slúžky, ani otcovia - poväčšine ženatí bieli farmári.“
Černošskou pestúnkou, ktorá Happyho v roku 1991 uniesla z belošskej domácnosti, mala byť podľa denníka The Mercury, jeho vlastná matka Rina Mziyaye, ktorá si z farmárskej usadlosti Chartwell odniesla svojho syna Abiho po tom, ako ju vyhnal jeho otec a jej zamestnávateľ.
„Mala problémy s alkoholom,“ povedala pre denník The Mercury Rinina sestra Patricia. Abiho vraj pohodila niekde na predmestí Kyalami v Johannesburgu.
V „černošskom manželskom páre v meste Verena“, ktorému ho podľa Happyho predala jeho pestúnka, novinári identifikovali Betty Sindaneovú a jej priateľa Thomasa Bandu, toho času ilegálneho prisťahovalca z Malawi. Oni dvaja Happyho vychovali v černošskom gete Tweefontein v provincii Mpumalanga.
Po rozpade vzťahu „adoptívnych rodičov“, žil chlapec v starostlivosti staršieho muža, ktorého aj predtým oslovoval „starý otec“. Podľa novinárov to mal byť otec Betty, Koos Sindane. Ten vo svedeckej výpovedi uviedol len toľko, že dcéra chlapca začiatkom deväťdesiatych rokov priviedla z Johannesburgu.
Happyho príbeh vyšetrovala okrem médií aj juhoafrická polícia. Väčšina výpovedí poprela chlapcovu verziu o otroctve v černošskej rodine aj jeho príbehy o násilí v černošskom gete.
Novinárom sa zatiaľ nepodarilo vystopovať bieleho farmára, ktorý koncom osemdesiatych rokov zamestnával Rinu Mziyaye. Podľa svedkov mal byť nemeckého pôvodu a v roku 1990 emigroval do Nemecka.
ROMAN LIPTÁK, Pretória
