KREMNICA – Časť zosunutej plochy Štefánikovho námestia v Kremnici zrejme spôsobila podzemná chodba, ktorá spájala budovu Labyrintu a dnešného múzea. Hneď po tom, ako sa zosuv pôdy objavil, začali odborníci uvažovať nad viacerými alternatívami.
Podzemná chodba, prípadne prepadnutá kanalizácia patrili k lepším možnostiam. Horšie by to bolo v prípade, ak by sa potvrdil zosuv v dôsledku banského poddolovania mesta. Iba kúsok od miesta dnešného zosuvu totiž museli v roku 1880 zbúrať najväčší kostol v meste – kostol sv. Márie. Ten sa začal veľmi rýchlo prepadať do zeme a túto udalosť archivári dlho nazývali ako vešanie svätých. Vzácne sochy svätcov totiž narýchlo vyťahovali z kostola na lanách. Prepadávanie kostola pokračovalo veľmi rýchlo a podľa dostupných materiálov sa veže v krátkom čase vychýlili o dva metre.
Kremničania sa obávali, či zem pod námestím opäť nepracuje a nespôsobila aj dnešný zosuv. Odborníci túto alternatívu takmer s určitosťou vyvrátili. Ako nám povedal vedúci odboru výstavby a životného prostredia Anton Křivánek, v dôsledku bezpečnosti je priestor okolo zosuvu stále ohradený a s pomocou odborníkov by chceli zistiť, ako to v podzemnej chodbe vyzerá a či nie je chodba staticky narušená. Momentálne mesto zvažuje postupy, ako sa dovnútra chodby dostať bez nebezpečia.
Vchod a východ z chodby sú už totiž roky zamurované. Hoci chodba má zrejme stredoveký pôvod, v polovici minulého storočia sa ju pokúšali obnoviť. Či pritom prišlo k narušeniu statiky, nie je celkom známe. Isté však je, že na zosuve sa podpísalo minuloročné daždivé leto a jeseň. Zosuv neohrozuje podľa odborníkov ani pamiatku, ktorá stojí k nemu najbližšie, iba niekoľko metrov vzdialený barokový Stĺp Sv. Trojice. Pri jeho nedávnom komplexnom reštaurovaní sa robili viaceré statické posudky. (eta)
