dopravy.
„Akcie, ktoré teraz robia, sa môžu naozaj obrátiť proti nim. Mám pocit, že odborári nemajú dopredu nič premyslené. Nevidím stratégiu, neviem, kde až chcú zájsť a čo chcú dosiahnuť. Zdá sa mi, akoby zdôvodnenia, prečo také akcie robia, nachádzali až po nich. Vidieť to bolo pri blokovaní hraničných priechodov. Mnohí odborári nesúrodo hovorili o svojich problémoch, bola to skôr zlosť, frustrácia z toho, že sa nedarí. Nebol to celistvý odkaz ostatným obyvateľom,“ hovorí sociológ Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka.
Odborári protestovali najskôr proti návrhu novely Zákonníka práce, keď sa s vládou dohodli a ona akceptovala ich požiadavky, prišli s ďalšími požiadavkami, ktoré sa týkali napríklad minimálnej mzdy, dôchodkov, sociálnych dávok, školstva, daňovej reformy, reformy sociálneho systému. Politológovia upozorňovali, že odborári skôr začínajú suplovať politickú pozíciu nekomunistickej ľavice, ktorá sa po posledných voľbách nedostala do parlamentu.
Sociológ Vašečka: „Odborári si hľadajú stále nové ciele, ale je veľmi ťažké rozpoznať, čo je hlavným cieľom. Bolo legitímne, keď sa vyslovovali k Zákonníku práce, ale už teraz je to o celkovom vyslovovaní sa k reformám a často veľmi všeobecne. Hovoria, že reformy sú pre ľudí príliš náročné, ale vyjadrujú sa veľmi zahmlene.“ Podľa neho sa môže stať, že bude ďalej pomaly klesať dôvera ľudí k odborom, ale zároveň bude stúpať podpora ľudí odhodlaných na radikálne kroky. (rf)
