MADRID - Bodku za debatou, kde NATO môže alebo nemôže v 21. storočí zasahovať, včera dali ministri zahraničných vecí 19 členských štátov. Vyhlásili, že nijaké zemepisné obmedzenie neexistuje, čo potvrdili schválením operácie v Afganistane a podpornej akcie v Iraku.
„Rozhodnutie využiť prostriedky a schopnosti NATO v Afganistane demonštruje našu pripravenosť podporiť alebo riadiť operácie a rozmiestňovať jednotky, kdekoľvek sa aliancia rozhodne v záujme zabezpečenia spoločnej bezpečnosti.“ Spoločné vyhlásenie ministrov sa má považovať za dôkaz ukončenia sporov vo vnútri NATO. Nikto nenastolil spory o americkom útoku v Iraku.
Niektorí ministri zahraničia členských krajín NATO (dvaja až traja) dokonca včera navrhli, aby aliancia uvažovala o zapojení sa do stabilizačných síl na Blízkom východe, ktoré by tam vyslali za podmienky, že by uspelo americké úsilie oživiť mierové rokovanie medzi Izraelom a Palestínčanmi.
„Aliancia si uvedomuje svoju novú rolu, totiž, že operuje mimo euroamerického priestoru. Je to nové a panovala tu o tom veľká zhoda,“ povedal český minister zahraničia Cyril Svoboda.
Komuniké ministrov venuje veľa odstavcov spolupráci medzi NATO a EÚ, ktorá sa postupne dostáva do popredia. O pretrvávajúcej ostražitosti Spojených štátov svedčí neochota hoci len debatovať o začlenení operácie NATO v Bosne a Hercegovine (SFOR) pod prápor EÚ.
Americké zdroje dosť jasne naznačili, že logistická podpora, ktorú NATO poskytne Iraku, by podľa nich mala byť len prvým krokom. „Vyvíjať sa to bude podľa toho, ako bude fungovať podpora Poľsku.“ Nemenované zdroje aliancie považujú za logické, že Poľsko s pomocou NATO zostaví kontingent, ujme sa príslušného irackého sektora a v ďalšej fáze ho odovzdá pod kolektívnu správu NATO.
KAREL BARTÁK, čtk, reuters
