Kým politici arabského sveta rokovali s Georgeom Bushom (na snímke s palestínskym premiérom Abbásom), vodiči z egyptskej prezidentskej kolóny odpočívali v batožinových priestoroch automobilov. FOTO - TASR/AP
V čase, keď Američania okupujú jeden z arabských štátov a v arabskom svete rastie presvedčenie, že Washington je na strane Jeruzalema, je to však maximum možného.
Arabskí lídri síce podľa Bushových predstáv odmietli terorizmus v akejkoľvek forme i z akýchkoľvek motívov a vyslovili sa, že podniknú všetky kroky, aby mu zabránili, ale to bolo asi všetko.
Na záverečnej tlačovej konferencii, na ktorej novinári nemohli položiť ani jednu otázku, nezaznela ani veta o tom, že arabskí lídri podporujú nového palestínskeho premiéra Mahmúda Abbása. Práve to chcel Bush počuť. Vyhlásenie spomína len palestínsku samosprávu, čo je však široký pojem.
Oveľa viac ako o Abbásovi sa vraj hovorilo o palestínskom prezidentovi Jásirovi Arafatovi. Podľa izraelských médií sa dokonca spomínal aj v záverečnom arabskom vyhlásení a len krátko pred začiatkom tlačovky zmienku o ňom vyškrtol egyptský prezident Husní Mubarak.
Bushovi sa tiež nepodarilo presvedčiť arabských lídrov, aby sa usilovali o znormalizovanie vzťahov s Izraelom. Pre nezhody v tomto bode sa začiatok summitu podľa katarskej televízie al-Džazíra aj izraelského armádneho rozhlasu posunul o dve hodiny. Arabskí lídri sú totiž presvedčení, že cestovná mapa by sa mala týkať nielen mieru s Palestínčanmi, ale aj so Sýriou a Libanonom. Preto v tejto fáze odmietajú vysielať ústretové kroky židovskému štátu.
To však skomplikuje Bushove pozície pred dnešným americko-izraelsko-palestínskym summitom v jordánskom letovisku Akaba. Malá arabská ústretovosť vytrhla Bushovi z rúk časť argumentov, ktorými chce presvedčiť izraelského premiéra Ariela Šarona, že je čas na mier a že ho chcú aj Arabi.
