V Paríži bolo metro včera preplnené, v Rakúsku boli stanice úplne prázdne. FOTO - TASR/EPA, AP

Najväčší štrajk od vojny

V Rakúsku ohlásili odborári najväčší štrajk od konca druhej svetovej vojny. V uliciach to však až tak dramaticky nevyzeralo. Možno aj preto, že už bol tretí za posledný mesiac a ľudia sa vopred pripravili.

Od polnoci síce nechodili vlaky, autobusy, električky ani metro, život v Rakúsku sa však úplne nezastavil. V mestách to akurát vyzeralo ako počas víkendu: tisícky ľudí sa do práce vybrali na bicykloch, kolieskových korčuliach a mopedoch. Vo Viedni si taxikári pripadali ako na Silvestra. Len vtedy prežívajú také množstvo objednávok.

Medzinárodná doprava fungovala bez obmedzení. Odborári síce zablokovali aj vstup na viedenské letisko, na rozdiel od Francúzska sa však do krajiny dalo normálne priletieť aj ju opustiť.

Každé piate lietadlo, každý tretí vlak

Štrajk vo Francúzsku, naopak, najväčšmi postihol práve ľudí, ktorí chceli cestovať von.

Do vzduchu vzlietlo len každé piate lietadlo smerujúce z alebo do Francúzska. Na trať sa vydal len každý tretí vlak, v Paríži jazdila len polovica mestských autobusov a súprav metra, nevyplávala ani väčšina trajektov do Británie.

Francúzi museli zistiť, o čo ide, aj keď sa o štrajku nedočítali, lebo nevyšla ani väčšina menších novín. V rannej a popoludňajšej špičke boli dopravné prostriedky preplnené na prasknutie. A to sa v mnohých školách neučilo, nefungovali pošty. Okolo Paríža sa utvoril prstenec stojacich áut. Miestni hovorili, že cesty boli zablokované aj 150 kilometrov od mesta.

Reformy a vlády

Vo Francúzsku sa hovorí, že demonštrácie proti reforme dôchodkového systému začínajú pripomínať situáciu spred ôsmich rokov. Vtedy protesty naštarovali pád pravicovej vlády. Pravicový prezident Jacques Chirac bol včera vo zvlášť nepríjemnej situácii: štrajky mohli teoreticky ohroziť aj summit najvyspelejších krajín a Ruska (G 8). Šiesti svetoví lídri sa včera vracali domov (Bush odišiel už v pondelok).

Väčšina európskych krajín starne. Čoraz viac dôchodcov je pre spoločnosť problémom, nemá na nich totiž kto robiť. Riešením je predĺženie pracovného veku. Odborári sa však sťažujú, že budú za menej peňazí dlhšie pracovať.

Pravicový premiér Jean-Pierre Raffarin včera ani len nenaznačil, že by rozmýšľal o ústupkoch. „Je to otázka prežitia republiky,“ povedal v parlamente. Stále však nie je isté, či jeho vláda reformu prežije.

Podobne je na tom aj pravicový kabinet vo Viedni. Ani tam štrajk nezmenil nič na rozhodnutí vlády presadiť reformu. „Rovnováha už nesedí. Proti tomu nepomôže žiadna demonštrácia a štrajk už vôbec nie,“ povedal kancelár Wolfgang Schüssel.

Jednota vládnej koalície sa však čoraz viac drobí. Menší partner ľudovcov kancelára Schüssela - Haiderovi slobodní - sú náchylní odborárom ustupovať a tlačia vládu k ústupkom. To by však znamenalo zníženie šancí na úspech reformy.

MATÚŠ KOSTOLNÝ