Polepšia si napríklad rodiny s deťmi, sú však aj skupiny, ktoré na reforme v prvých rokoch nezískajú nič. Okrem dôchodcov a nezamestnaných je to podľa ekonómov aj nižšia stredná vrstva. „Zamestnanci s hrubým mesačným platom okolo 11-tisíc zaplatia dokonca vyššiu daň z príjmov ako teraz,“ hovorí ekonomický analytik Pavol Ondriska.
„Navyše budú čeliť vyšším nákladom v dôsledku dane z pridanej hodnoty.“ To sa dotkne skupiny ľudí s podpriemerným príjmom, ktorých je podľa Ondrisku približne jedna tretina.
Lepšie na tom bude napríklad muž, ktorý živí dve deti a nezamestnanú manželku. Pri 20-tisícovom príjme zaplatí po reforme skoro o tisícku menej daní každý mesiac. Ak by však nemal ženu ani deti, reforma ho skoro o stovku pripraví.
Ministerstvo financií pripúšťa, že reforma krátkodobo priťaží strednej vrstve. „Očakávame, že tento jav bude len prechodný a celkové zjednodušenie daňového systému prispeje k rýchlejšiemu rastu ekonomiky,“ povedal hovorca ministerstva Peter Papanek.
S tým súhlasia aj ekonómovia – nízke dane majú prilákať zahraničné firmy a zvýšiť chuť investovať a zamestnávať ľudí.
Sociológ Milan Vašečka si myslí, že práve stredná vrstva sa najlepšie prispôsobuje zmenám a reformám kladie najslabší odpor. „Vláda to robí pragmaticky, hoci to nemusíme schvaľovať,“ tvrdí Vašečka. Kým nižšia sociálna vrstva hrozí sociálnymi nepokojmi, bohatší si dokážu svoje výhody ubrániť.
Stredná vrstva plní podľa Vašečku kľúčovú úlohu v každej spoločnosti. „Je zárukou demokracie a uspokojivého ekonomického vývoja. Ak začne výrazne strácať zo svojich pozícií, môže byť demokracia ohrozená,“ upozornil. Prípad Slovenska to však nie je. „Naša stredná vrstva je stabilizovaná a má schopnosť ustáť zmeny,“ dodal sociológ.
