BRATISLAVA – Po referende o vstupe Slovenska do Európskej únie budeme možno absolvovať ďalšie – tentoraz o európskej ústave.
Bývalý vyjednávač s úniou Ján Figeľ si myslí, že také referendum „posilní angažovanosť občanov pri vytváraní spoločnej Európy a posilní aj ich európsku identitu ako doplnok k národnej“. Doteraz totiž podľa neho bola európska integrácia záležitosťou politických elít, čo považuje za nedostatok.
Figeľ si myslí, že mnoho európskych krajín myšlienku referenda podporuje. U nás by sa mohlo konať počas volieb do Európskeho parlamentu (v júni 2004).
Poslankyňa a predsedníčka výboru pre európsku integráciu Monika Beňová zo Smeru je za referendum, ak by sa konalo aj v ostatných štátoch. Slovenskí občania by však o ňom museli byť dôkladne informovaní, inak „by peniaze vyčlenené na referendum boli len zbytočne vyhodené“.
Referendum o európskej ústave podporila v Konvente aj poslankyňa HZDS Irena Belohorská.
Podpredseda KDH Pavol Minárik hovorí, že po skúsenostiach s účasťou v májovom referende (52 percent) je málo pravdepodobné, že príde k urnám na budúci rok dosť ľudí.
Predseda SMK Béla Bugár si myslí, že „otravovať ľudí referendom nie je potrebné“. Okrem toho je takáto úvaha aj predčasná, pretože „o ústave navyše nie sú vôbec žiadne informácie“.
Vašečka: Referendum o ústave únie by malo zmysel
BRATISLAVA – Prípadné referendum o ústave Európskej únie na budúci rok by malo podľa politológa Michala Vašečku veľký zmysel, treba sa však poučiť z nedávneho májového plebiscitu.
Mali by sa zmeniť niektoré paragrafy. „Bude potrebné znížiť povinné kvórum,“ povedal. Je presvedčený, že kvôli ústave by k urnám neprišlo ani 50 percent voličov. „Zásadné zmeny by sa mali dotýkať aj zrušenia moratória, čo platí v súčasnosti dva dni pred hlasovaním.“
Európska únia chce o podobe ústavy rozhodnúť počas talianskeho predsedníctva v druhej polovici roku 2003. Na jeseň sa uskutoční medzivládna konferencia. Nová ústavná zmluva bude podpísaná po vstupe desiatich pristupujúcich štátov v máji 2004. (ts)
