Na vŕšku jedného kamenistého kopca, úplne až na konci prašnej cesty, stojí 11 šedých montovaných karavanov. Pri nich hliadkuje hŕstka mužov s kippami na hlavách a revolverom za pásom. Okolo pobiehajú psy. Vitajte v Nofe Nehamia, jednej z viac než stovky „divokých“ osád, ktoré na západnom brehu Jordánu založili židovskí kolonisti. Cestovná mapa v prvej etape nariaďuje „okamžité“ zrušenie nelegálnych osád (kolónií, ktoré nie sú Izraelom oficiálne uznané), ktoré vznikli od nástupu premiéra Ariela Šarona k moci v marci 2001.
Iróniou je, že divoké osady má rušiť práve Šaron, ktorý ich vznik predtým podporoval. Všetky tieto nelegálne osady ležia zo strategických dôvodov na vŕškoch kopcov a väčšinou sú tvorené zo začiatku len niekoľkými karavanmi, nezriedka prázdnymi. Cieľom je okupácia územia a dosiahnutie „zlegalizovania“ osady úradmi. Až potom, o niekoľko rokov neskôr, prichádza k slovu ozajstná výstavba domov.
Z Nofe Nehamia možno vidieť v diaľke asi jedného kilometra smerom na východ osadu Rehelim, kde žije asi 60 ľudí. Opačným smerom vedie cesta do palestínskeho mesta Nábulus. Rehelim pritom vznikla úplne rovnako ako Nofe Nehamia: jedného krásneho dňa roku 1992 sa na kopci objavili karavany a až o desať rokov neskôr, vlani na jeseň, tu boli postavené prvé domy.
Pred karavanom, kde žije so svojou ženou a dvomi deťmi, stojí dvadsaťpäťročný študent informatiky Ziv Lifšic. Hovorí, že do osady Nofe Nehamia prišiel, pretože „je pokojná“. Majú tu tečúcu vodu, elektrinu vyrába generátor. O cestovnej mape už počul, ale nijako ho neznepokojuje. „Rád by som tu zostal,“ hovorí. „Vysťahovaní sme už ale raz boli.“ Vlani na jeseň bola totiž osada Nofe Nehamia zrušená na rozkaz vtedajšieho ministra obrany Benjamina ben Eliezera. Vtedy v nej bolo päť karavanov. „Odišli sme v pokoji, ale vrátili sme sa začiatkom roka,“ vysvetľuje.
Odvtedy sa počet prívesov zdvojnásobil, hoci tu žijú len tri rodiny a niekoľko slobodných ľudí. „Takže keď nám povedia, aby sme odišli, pôjdeme. Ale potom sa zase vrátime,“ dodáva so smiechom. (čtk/afp)
