Po smrti kráľa zvierat, ktorý vládol celému kraju, zišli sa všetky zvieratá, aby si zvolili nového kráľa.
Z parádnej truhlice vybrali kráľovskú korunu, ktorú strážil za hradnými múrmi drak, a rad-radom si ju skúšali všetky zvieratá. Na žiadnu hlavu však nepasovala. Jednému bola veľká, druhému zas malá, iný si ju na hlavu kvôli rohom položiť nemohol...
Vtedy sa o korunu, len tak zo žartu, prihlásil opičiak. Pri skúške robil grimasy, škľabil sa a poskakoval ostošesť. Zo samej roztopaše skočil do nej a v páse si ju ako obruč na hranie pridŕžal. To sa zvieraciemu národu veru zapáčilo a zvolili si ho za kráľa. Hneď mu aj na slávu prevolávajú.
Všetci sa tešia, že opäť majú kráľa. Lišiak sa však pretvaruje, jeho radosť nie je úprimná. Aj on prišiel pozdraviť nového kráľa a v hlbokom úklone mu šepká do ucha: "Mám tú česť povedať ti o poklade, čo ešte nikto nikdy nevidel. Keďže si panovník, poklad patrí tebe, podľa zákonaje tvojím vlastníctvom."
Nový kráľ sa tej novine potešil. Hneď sa vybral za pokladom, možno aj nedôstojne utekal.
Bola to však pasca, do ktorej sa hlúpo chytil. A všetky zvieratá videli to pripravené divadlo. Opičiaka vzápätí z trónu zosadili.
Všetkým už bolo jasné, že nie hocikto môže byť skutočným vladárom.
Poučenie:Len múdry a prezieravý smie rozhodovať o osude iných.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
