Prezident Konventu o budúcom usporiadaní Európskej únie Valery Giscard d‘Estaing čelí kritike, že návrh ústavy pretláčal bez ohľadu na mienku iných, najmä menších štátov.
FOTO - ARCHÍV ČTK
Prvý raz začal Konvent rokovať o návrhu ústavy na zasadnutí 28. februára v Bruseli. FOTO - ARCHÍV ČTK
BRATISLAVA – Plénum Konventu o budúcnosti Európskej únie začalo včera debatovať o návrhu ústavy Európskej únie, ktorú tento týždeň predložilo jeho predsedníctvo.
Dokument vyvolal skôr nepriaznivé reakcie a postavil proti sebe malé a veľké štáty. Nespokojná je aj Európska komisia a nábožensky orientovaná časť členov Konventu.
Prezident Konventu Valéry Giscard d‘Estaing bol obvinený aj z toho, že pretláča svoje názory bez ohľadu na mienku iných.
Podľa slovenského zástupcu v Konvente – štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka – sa včera hovorilo hlavne o najspornejšej časti ústavy, ktorá sa zaoberá inštitúciami.
Návrh ústavy nedáva odpoveď na jednu zo základných otázok európskej budúcnosti – aké budú orgány únie a vzťahy medzi nimi.
Súčasná podoba ústavy však nie je pre množstvo pripomienok, ktoré boli vznesené, definitívna.
Práca Konventu na definitívnom návrhu ústavy by sa mala skončiť po summite európskych lídrov v gréckom Solúne o tri týždne.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík však nevylučuje, že práca potrvá aj dlhšie. Podobné názory zaznamenal aj Korčok, ale len v kuloároch.
Čo sa Slovensku na návrhoch ústavy nepáči
Európsky prezident
Argumenty predsedníctva Konventu za prezidenta
Únia bude mať zástupcu navonok. Prezident nahradí zložitý systém rotujúceho predsedníctva, keď sa každý polrok menili priority únie podľa toho, ktorá krajina jej práve predsedala. Argumenty Slovenska proti prezidentovi
Súčasné problémy fungovania únie sa automaticky nevyriešia tým, že sa vytvorí nová funkcia. Vytvorilo by sa ďalšie mocenské centrum. Nabúrala by sa rovnováha medzi inštitúciami únie, pravdepodobne v neprospech menších štátov. Rotujúce predsedníctvo môže fungovať lepšie, stačí, aby únia lepšie plánovala svoje strategické priority. Rotujúce predsedníctvo má význam v tom, že občania a inštitúcie štátov sa s úniou lepšie stotožnia najmä v tom čase, keď ich krajina predsedá únii. Nie je napríklad zrejmé, aká by bola deľba práce medzi prezidentom Európskej rady a predsedom Európskej komisie Európska komisia s 15 komisármi
(nie každá krajina z 25 by mala svojho komisára)
Argumenty predsedníctva Konventu za takúto zúženú komisiu
Komisia, v ktorej by mala každá krajina svojho komisára (teda 25 komisárov) by bola priveľká, neefektívna. Argumenty Slovenska proti zúženej komisii
Naša predstava (jedna krajina = jeden komisár) nie je nová a je v súlade s rozhodnutím summitu v Nice, ktorý stanovil, že komisia „znesie“ rozšírenie únie na 27 členov. Komisia má výsostné právo legislatívnej iniciatívy a dôležité kontrolné právomoci, preto je dôležité, aby v nej členské štáty mali zastúpenie. Ak sa zníži počet komisárov, existuje obava, že komisia ako celok stratí na svojom postavení a môže sa narušiť rovnoprávne postavenie členských krajín pri výkone a pri kontrole uplatňovania spoločných pravidiel únie. Existuje veľa vlád, ktoré majú viac ako 15 členov a sú efektívne. Slovensko má okrem toho v určitých oblastiach výhrady aj k zmene spôsobu hlasovania a trvá na práve veta v otázkach zahraničnej politiky, daní, trestného práva aj etických otázok. (mik)
