V stredu sa riaditeľom stal Imre Ragáts, ktorý bol doteraz výkonným zástupcom riaditeľa. Ragátsov posledný predchodca musel odísť v júni minulého roku. Dosadila ho totiž dnes opozičná strana Fidesz a minulý rok pred parlamentnými voľbami premenil verejnoprávnu televíziu na prostriedok volebnej kampane vtedy ešte vládnucej strany.

V priebehu posledného roka sa niekoľkokrát pokúsili zvoliť nového riaditeľa. Vždy to však stroskotalo na postojoch politických strán a delegátov spoločenských organizácií, ktoré tvoria mediálnu radu. Tá volí riaditeľa.

V Maďarsku existuje jedna celoštátna mediálna rada, ktorá dohliada na všetky médiá. Tvoria ju iba zástupcovia parlamentných strán. Rozhoduje napríklad o prideľovaní vysielacích licencií.

Okrem nej majú svoje mediálne rady aj jednotlivé verejnoprávne médiá. Výber členov týchto rád je už zložitejší. Každá z nich má svoje predsedníctvo zložené opäť so zástupcov delegátov parlamentných strán (polovičku delegátov vyšlú vládne a polovičku opozičné strany). Okrem predsedníctva však existuje aj takzvané rozšírené, alebo spoločenské kuratórium, zložené z delegátov cirkví, národnostných menšín, odborov, novinárov a ľubovoľných spoločenských organizácií. Tie sa do rady dostanú losom.

Tento systém mal pôvodne zabezpečiť, aby verejnoprávne médiá neboli hračkou politických strán. V praxi sa však príliš neosvedčil. V rozdelenom maďarskom spoločenskom systéme má totiž aj väčšina „nepolitických“ organizácií jasné politické priority. Navyše žijú z peňazí prideľovaných zo štátneho rozpočtu, a tak je možné ich ovplyvňovať.

Ďalším problémom je, že spoločenské organizácie nie sú nijako triedené podľa svojho významu a neskúma sa, či naozaj niekoho zastupujú. V kuratóriu verejnoprávneho rozhlasu tak napríklad nájdeme po jednom delegátovi katolíckej cirkvi, nemeckej menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny z Podkarpatskej Rusi, jednej novinárskej a jednej odborárskej organizácie, rovnako ako aj zástupcov stredo- a východoeurópskeho Ruthefordovho inštitútu, Celoštátneho zväzu skladateľov a spevákov ľudoviek, spolok niekdajších študentov budapeštianskych kalvínskych škôl a iné organizácie často záhadnej činnosti a neznámeho spoločenského dosahu.

Táto zmäť rôznych záujmov potom môže niektoré oblasti činnosti verejnoprávnych médií ochromiť viac ako neschopnosť spolupráce politických strán.

PETER MORVAY