V strede pásma Gazy stojí palestínsky dom bezprostredne vedľa židovskej osady a ešte stále je obývaný. Rodina Bašírovcov odmieta opustiť pozemky svojich predkov a býva tu spolu s izraelskými vojakmi, ktorí sa nasťahovali na horné poschodie. „Izraelčania skúsili všetko. Ponižovanie, streľbu, okupáciu, ale ja som neodišiel, hovorí pre AFP Chálil Bašír, povolaním profesor angličtiny. O stenu je opretý rebrík, ktorým vojaci chodia na druhé poschodie. Odtiaľ už dva mesiace ochraňujú židovskú osadu Kfar Darom. Jeden z vojakov hovorí, že uzavreli s Bašírovcami dohodu, a svoju prítomnosť v ich dome vysvetľuje bezpečnostnými dôvodmi. Bezpečnosť osadníkov v osade Kfar Darom si vyžiadala aj vyrúbanie 170 olivovníkov, mandľovníkov a figovníkov, za ktorými by sa mohli ukryť ostreľovači. Zdemolovaný bol aj pristavený domček, v ktorom býval Bašírov starý otec.
„Váš dom je v zóne A, ale poschodie, to je zóna C,“ cituje Bašír vojakov. Zóna A je pod kontrolou Palestínčanov a C Izraelčanov. Bašírov dom absurdne ilustruje komplikovanosť mapy palestínskych území pretkaných židovskými osadami, ktoré sú počas intifády odkázané na ochrannú ruku armády.
Bašírovci sú rozhodnutí ostať, aj keď nemôžu chodiť na poschodie svojho domu. Prestala im tiecť aj teplá voda, zásobník na streche by bolo treba opraviť. „Nie som žiadny hrdina. Mám strach. Ale strach, že prídem o dom, je oveľa silnejší, hovorí Bašír. V apríli už zacítil závan smrti, keď ho odrazená strela zasiahla do šije, kým ležal v posteli. Dom má dostrieľanú fasádu. „Z čoho pramení moja sila? Zo spomienok na detstvo a z toho, že by mi moje deti raz mohli vyčítať, prečo som odišiel,“ dodáva. Jeho dcéra Amira sníva o tom, že pôjde do Nemecka študovať. „Keď tu budem musieť ostať navždy, aby som strážila dom, som pripravená,“ hovorí. (kl)
