vojakov NATO.

FOTO - REUTERS

BRUSEL, SKOPJE – NATO sa úzkostlivo snaží vyhnúť nasadeniu s otvoreným koncom, na aké bolo nútené pristúpiť v Kosove a Bosne. Generálny tajomník aliancie George Robertson, ktorý včera oznámil odštartovanie misie Hlavná žatva v Macedónsku, úvahy o možnom predĺžení jej mandátu odmieta. Len pokrčil plecami nad úvahou, že 30 dní, koľko má misia trvať, nebude stačiť na zaistenie úspechu krehkej mierovej dohody medzi Macedóncami a veľkou albánskou menšinou. „Severoatlantická rada údaj 30 dní neprijala svojvoľne, starostlivo ho premyslela,“ povedal potom. „Bolo by veľmi ťažké dosiahnuť predĺženie mandátu, hoci v každom prípade dnes nevidím takúto potrebu.“

Robertson odmietol uviesť, koľko zbraní NATO dúfa vyzbierať. „Nechcem sa v tomto momente pohrávať s číslami… Celkový počet musí byť realistický, čo sa týka kvantity aj kvality, aby sa dosiahla istá dôvera,“ dodal. „Nebudeme robiť detektívnu prácu alebo chodiť zbrane vyhľadávať,“ dodal.

Predstavitelia NATO uviedli, že nečakajú, že Národnooslobodzovacia armáda (UCK) odovzdá všetky svoje zbrane. Podľa ich slov je zmyslom operácie pomôcť znovunastoliť medzietnickú dôveru. „Vyústenie procesu – ratifikácia navrhnutých ústavných zmien – je teraz v rukách ľudí z bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska a ich lídrov,“ povedal Robertson.

Skepsa Macedóncov

Za včerajší deň do popoludnia nezaznamenali v Macedónsku nijaké významnejšie porušenie prímeria, hoci po utorňajšom zničení ortodoxného kresťanského kláštora vládlo silné napätie. Prezident Boris Trajkovski obvinil z činu vzbúrencov. Albánci však zodpovednosť odmietli.

„Nič sa nezmení,“ tvrdí Macedónčan Goran Antevski (28). „Zozbierajú len tie zbrane, ktoré nie sú zakopané. Provokácie a incidenty budú pokračovať a armáda už neodpovie. Nechápem teda, ako sa môže niečo zmeniť.“ „Neviem, ako môže NATO zlepšiť alebo zhoršiť veci,“ hovorí Valentina Javevska (31). „Myslím si, že ich je tu treba, ale veľa sa tým nezmení.“ Vese Petkovski (43) prejavil balkánsky fatalizmus: „Budú robiť, čo si zmyslia, a my budeme ďalej žiť svoje životy, pretože nič iné ani robiť nemôžeme.“ „Myslím si, že je to jednoducho diskrétny spôsob, ako rozdeliť Macedónsko, a NATO bude predstavovať niečo ako nárazníkovú zónu medzi macedónskou a albánskou časťou krajiny,“ dodáva 48-ročný Dragan.

Našiel sa však aj pozitívny ohlas: „Myslím si, že je veľmi dobré, že NATO prichádza do našej krajiny, pretože ukončí šesťmesačnú krízu,“ tvrdí Vlado Jovanovski (35).

UCK: Nie sme porazení

V horách len šesť kilometrov od Tetova leží Šipkovica, sídlo štábu albánskych rebelantov. Vzbúrenci dostali správy o príchode vojakov NATO prostredníctvom mobilných telefónov. Podľa Drena Korabiho, hovorcu veliteľa Aliho Ahmetiho, podporí príchod NATO mierové perspektívy. „V tejto dohode nie sú porazení. Ak Macedónci chcú mier, môžu ho mať. Ak nie, máme problém. A oni majú ten istý,“ povedal Reuters muž, ktorý bojoval aj v Kosove.

Poprel však podozrenia, že UCK odovzdá len staré zbrane a tie účinnejšie si schová. „Bude ťažké vyzliecť si uniformu a obliecť normálne šaty. Som zvyknutý na tento spôsob života. Sľúbili sme však, že sa zmeníme a prestaneme byť vojakmi, a urobíme to.“

(reuters, zah)