Koberec, ktorý zdobí vašu podlahu, mohlo vytvoriť zotročené dieťa v Indii, čokoládu možno spracovali otroci v Mali. Mnohí otroci končia v Európe ako sluhovia v domácnosti. Otrokárom vôbec nezáleží na tom, či ide o dospelých, alebo o deti.

V skutočnosti je svetový obchod s ľuďmi oveľa rozsiahlejší, než si trúfame pripustiť. Podľa analýzy denníka The Times je takmer taký, ako bol pred 200 rokmi. Dnešný deň vyhlásilo UNESCO za medzinárodný deň spomienky na otrokov.

Krvavé koberce

Z času na čas nejaký otrok utečie, novinári s ním možno urobia rozhovor a verejnosť môže nazrieť do utajeného sveta, kde deti a dospelí pracujú dlhé hodiny v okovách pod zámkom, bez nároku na odmenu, za psychického a fyzického týrania.

Dvanásťročný Ind Sattan jeden z takých príbehov vyrozprával: jeho chudobní rodičia uverili neznámemu mužovi, ktorý deťom ponúkal prácu a vzdelanie. Sattan sa však ocitol v tmavej miestnosti, kde ďalšie tri deti pracovali na kobercoch. Jeho pán mu na nohy nasadil oceľové okovy. Keď si všimol otvorenú ranu, ktorú spôsobili, zápalkou mu ju vypálil. To preto, aby krv nestekala na vznikajúci koberec. „Neustále som kričal od bolesti a on mi obviazal uterák okolo tváre. O pár dní som sa porezal, on urobil to isté,“ povedal Sattan.

Sattan mal šťastie. Jednej noci jeho pán zabudol zamknúť bránu a on utiekol. Celú noc blúdil, ráno našiel vlakovú stanicu, potom rodné mesto. O dva roky svoj príbeh vyrozprával reportérom britskej televízie Channel 4. Tí nakrútili dokument o 300-tisíc chlapcoch, ktorí v severnej Indii zakrvavenými rukami tkajú v celách koberce.

Dieťa za 250 libier

Otrokári sa vrátili z histórie, vytvorili nové obchodné trasy a zriadili pracovné tábory na odľahlých miestach. Ich biznis sa najviac rozvíja v chudobných krajinách rozvojového sveta – v západnej Afrike, v Sudáne, Mali, na Pobreží Slonoviny, na Haiti, v Nepále, Nigérii, Brazílii, na Filipínach, v Číne. Ale aj Európe – v Rumunsku, Grécku či Turecku. A vynáša veľké peniaze: napríklad jedno západoafrické dieťa stojí až 250 libier a v celej oblasti ich je okolo 200-tisíc.

V Mali využívajú prácu otrokov na výrobu čokolády. Nielen dospelí, ale aj desaťročné deti zbierajú kakaové bôby. „Pre deti, ktoré nosia kilogramy kakaových bôbov, je to priveľká záťaž a ramená majú samú ranu,“ hovorí pre BBC Salia Kante, riaditeľ nadácie Zachráňte deti z Mali. „Ľudia, ktorí pijú kakao či kávu, pijú ich krv.“

Medzinárodná pomoc stroskotáva na korupcii úradníkov a na tom, že pre predstaviteľov niektorých krajín je otrokárstvo celkom bežná a desaťročiami overená vec.

MICHAL FRIŠ