Prečo je dôležité dosiahnuť v Durbane prielom v boji proti rasizmu? Čo by ho zabezpečilo? Rasizmus, diskriminácia, etnický konflikt, xenofóbia, odsúvanie na okraj spoločnosti, stigmatizácia a netolerancia sú naliehavé problémy v celom našom svete, na severe i na juhu, v rozvinutom i v rozvíjajúcom sa svete. Potrebujeme stratégie boja proti týmto pohromám. Durban môže udrieť na silnejšiu strunu. A načasovanie je výborné - je tu nové storočie.

Táto konferencia bude mať praktický program a ďalekosiahle konzekvencie. No ak sa máme chopiť jedinečnej príležitosti, ktorú ponúka, musíme siahnuť hlbšie.

Vo svojom priekopníckom románe Neviditeľný muž napísal černošský americký spisovateľ Ralph Ellison: „Som neviditeľný, pochopte, pretože ma ľudia proste odmietajú vidieť.“ Jeho pôsobivý náčrt zámerného vylúčenia - rozhodnutia, ktorým môžeme všetci znevážiť ľudskosť inej ľudskej bytosti - by sme v Durbane mali mať na pamäti. Ak nenájdeme cestu k rozhovorom o ostrých hranách ľudskej nenávisti, vrátime sa k mlčaniu, ktoré je samo osebe ničivé.

Jedným z dôvodov, prečo bola konferencia OSN v Pekingu v roku 1995 taká úspešná, bolo to, že ženy pocítili, že ich práva nie sú lokálne či frakčné, ale že sú to ľudské práva v najširšom zmysle slova. Keby sa tejto konferencii podobne podarilo uistiť tých, ktorým sme ublížili, že ich práva sú v centre všetkých ľudských práv, potom podľa môjho názoru rozbehneme rozhovor, aký všetci potrebujeme.

Nemožno nezačať minulosťou. Čoraz viac si uvedomujem rozsah hlbokého pocitu krivdy u obyvateľov mnohých kútov zemegule z nedostatku uznania vplyvu kolonializmu. Je tu pocit, že smrť a utrpenie v dôsledku otroctva neboli nikdy takto definované. Môže byť ťažké tvoriť novú budúcnosť, keď staré rany ešte vždy bolia. Jazyk svetového spoločenstva, ktorý jednoznačne uznáva utrpenie a minulé vykorisťovanie, by mohol pomôcť zahojiť tieto rany. Túto rétoriku treba v praxi spojiť s programom podpory, napríklad pre Novú africkú iniciatívu, ciele Miléniového summitu, atď.

Čakajú nás neradostné úlohy. Ako varoval generálny tajomník OSN Kofi Annan: „Mesiace príprav konferencie otvorili hlboké medzery v mnohých citlivých témach, ako je napríklad odkaz otroctva a kolonializmu, situácia na Blízkom východe… Konferencia musí pomôcť zahojiť staré rany bez toho, aby ich otvorila; musí konfrontovať minulosť, ale čo je najdôležitejšie - musí pomôcť stanoviť nový kurz proti rasizmu.“

Konferencia sa zameria na každý prejav rasizmu a diskriminácie v modernom svete. Bude čeliť tradičným formám rasizmu a kritickej situácii mimoriadne ohrozených skupín: domorodcov, etnických, náboženských a kultúrnych menšín. Zároveň vstúpi na neprebádanú pôdu, lebo sa zameria na obete, ktorým sa nedostávalo veľa pozornosti na medzinárodných fórach: utečencov, žiadateľov o azyl, prisťahovalcov; Rómov, Sintiov a kočovníkov; obete priekupníkov; ľudí afrického pôvodu v Latinskej Amerike a Karibiku.

Zvláštny dôraz sa bude klásť na základné príčiny rasizmu a diskriminácie a ich súvislosť napríklad s extrémnou chudobou. Preskúmame jav viacnásobnej diskriminácie - šokujúci príklad žien, ktoré sa cítia diskriminované aj ako ženy, aj ako príslušníčky menšiny. Bude sa skúmať i vplyv technologickej revolúcie. Internet je vplyvný prostriedok na informovanie o rasizme a šírenie pozitívnych posolstiev o hodnote rozdielností. Využívajú ho však aj neonacisti a ďalšie extrémistické skupiny na šírenie svojich posolstiev nenávisti.

Počas nedávneho zasadania Komisie pre ľudské práva v Ženeve nám arcibiskup Desmond Tutu ukázal smer, keď opísal svoju víziu: „Obývame kozmos, charakterizovaný rozdielnosťou. Patríme do sveta, ktorého štruktúrou, podstatou je rozdielnosť priam úžasná, a ignorovať tento základný fakt znamená žiť vo vysnenom, nereálnom svete.“ Tieto slová obsahujú cieľ konferencie - nie je ním nič iné, než svet zavrhujúci rasizmus, netoleranciu a diskrimináciu a, naopak, oslavujúci rozdielnosť a rozmanitosť.

MARY ROBINSONOVÁ