Prvé varovanie prišlo pred dvoma rokmi zo Seattlu, posledné pred mesiacom z Janova. Juhoafrickí organizátori sa hrozia anarchistov, ktorí sú ochotní protestovať proti čomukoľvek. „Ak demonštrovali proti abstraktnej globalizácii, čo sa dá čakať pri rasizme nabitom emóciami?“ Pýta sa týždenník Mail & Guardian. Jedno je Juhoafričanom jasné už dnes: ak Durban nezničili masové demonštrácie proti apartheidu, môžu ho zdemolovať oslavy mnohorasovej spoločnosti.

„Kostlivci v skriniach“

Konferencia sa pôvodne tešila podpore černošskej diaspóry z USA a Karibiku. Dotyční si mysleli, že debatovať sa bude predovšetkým o nich. No plánovaná debata o rasizme ešte pred svojím začiatkom takmer stroskotala na definícii rasizmu. Keď sa arabské krajiny rozhovorili o sionizme, Izrael pohrozil bojkotom. Rovnako reagovali Gréci pri zmienke o Turkoch a Turci pri narážke na Kurdistan. Veľká Británia svoju účasť podmienila tichom o Severnom Írsku.

Diskusiou o otroctve situáciu ďalej skomplikovali africké krajiny. Od bývalých koloniálnych mocností okrem ospravedlnenia žiadajú reparácie. No niekdajší otrokári im odporúčajú zaoberať sa novodobým otroctvom, ktoré dnes prekvitá v západnej Afrike a v Sudáne. Západ debatu o otroctve považuje za predohru ďalších injekcií do neefektívnych afrických ekonomík.

„Aj napriek racionálnym námietkam možno očakávať, že konferencia sa zvrhne do roviny nekonštruktívnych nárekov,“ predpovedá britský denník Daily Telegraph. Navyše podľa neho hrozí, že ako pri každej inej príležitosti v Afrike sa tu o rasizme bude debatovať bez toho, aby sa tým čokoľvek vyriešilo v praxi. Studenou sprchou pre optimistov je už to, že konferencia sa koná pod záštitou OSN.

Apartheid funguje ďalej

Napokon znervóznela aj juhoafrická vláda. Po debakli medzinárodnej konferencie o AIDS pred dvoma rokmi - prezident Thabo Mbeki a západné farmaceutické spoločnosti vtedy konferenciu zneužili na prezentáciu vlastnej politickej agendy - sa pre ňu Durban stal nomen omen.

No JAR aj napriek hroziacej repríze zo strany lobistov ostáva najideálnejším dejiskom. Rasovú segregáciu sa tu za 350 rokov belošskej prítomnosti podarilo povýšiť najskôr na zákon a neskôr aj na akademickú disciplínu. Cynici tvrdia, že apartheid tu po dvoch všerasových voľbách funguje ďalej aj bez legislatívy.

Durban v týchto úvahách zaberá špeciálne miesto. Pred sto rokmi tu mladého indického právnika Mahátmu Gándhího vysadili z kupé vyhradeného pre belochov. Neskôr, keď sa mesto stalo vzorom apartheidového plánovania, boli černošské getá dômyselne presídlené za belošské predmestia s výhľadom na Indický oceán. Ešte aj dnes tu vládnu exkluzívne kluby, kde sa nad pohárom whisky debatuje o golfe - a kam stanovy stále nepúšťajú černochov.

PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Durban