Tony Blair sa stretol s britskými vojakmi a školákmi. FOTO - REUTERS
Ako prvý z vysokých západných predstaviteľov navštívil Irak na prelome apríla a mája americký minister obrany Donald Rumsfeld.
Blair sa hneď po prílete stretol s vysokými civilnými i vojenskými predstaviteľmi vrátane amerického civilného správcu Paula Bremera a britského vyslanca v Basre Johna Sawersa. Po stretnutí s nimi vyhlásil, že invázia do Iraku oblasť zmenila a vytvorila prostredie, v ktorom možno dosiahnuť skutočný pokrok - od izraelsko-palestínskeho konfliktu až po vzťahy so Sýriou či Iránom.
„Oslobodenie od Saddáma je ohromná vec, významný čin pre ľud Iraku, na ktorý môžeme byť hrdí,“ povedal Blair. „Ale jeho prostredníctvom sa deje ešte niečo iné v celej tejto oblasti.“
Po oficiálnych stretnutiach Blair navštívil irackých žiakov v jednej zo škôl, kde prostredníctvom tlmočníka pochválil učiteľov za záslužnú prácu, ktorú robia, keď pre deti vracajú svet prostredníctvom výučky zase do normálnych koľají.
Potom si prezrel jeden z opustených prezidentských palácov na predmestí Basry, ktoré patrili Saddámovi Husajnovi. Tu krátko prehovoril k britským vojakom, ktorí sa zúčastnili na irackej misii.
„Toto neboli predstierané triky ako vo filmoch. Bola to ozajstná vojna s ozajstným prelievaním krvi a ozajstnými obeťami,“ povedal Blair štyrom stovkám britských vojakov. „Boli tu ľudia, o ktorých viete, že už sa domov nevrátia. Smútime a prejavujeme im úctu za všetko, čo urobili, i za obeť, ktorú priniesli.“
Veľká Británia vyslala do Iraku 45-tisíc vojakov, aby bojovali po boku amerických jednotiek vo vojne, ktorá sa začala 20. marca.
Blair sem prišiel len za svojimi vojakmi, my ho nezaujímame. To bol jednoznačný odkaz ulice: „Možno, že je Saddám Husajn preč, ale my ďalej žijeme v strachu a chceme, aby ste s tým niečo urobili.“
Len pár ľudí malo šancu britského premiéra vidieť, ale tí, ktorým sa to podarilo, neboli nijak nadšení. Blairovu návštevu považujú len za prázdne gesto.
„Pre naše dobro sem neprišiel,“ hovorí 67-ročný krajčír Muhammad Alí, usadený vo svojom nevzhľadnom obchodíku na hlavnom bazáre v Basre. „Prišiel sem, aby sa stretol so svojimi vojakmi. Ale čo my? Potrebujeme bezpečie. Potrebujeme, aby sa náš život zase vrátil k normálu.“ (čtk, reuters)
