Američania si v posledných dňoch uvedomili, že krajinu stále nemajú dokonale pod kontrolou, a preto sprísňujú bezpečnostné opatrenia. Pôvodne chceli výraznú časť zo 160-tisíc vojakov, ktorých majú spoločne s Britmi v Iraku, postupne stiahnuť. Teraz svoj plán zmenili. Všetci vojaci zostávajú a mali by ich doplniť ďalší.
Američania požiadali 50 krajín, aby do Iraku vyslali bezpečnostné sily. Doteraz prisľúbilo vyslanie bezpečnostných expertov len sedem krajín. Pentagon pritom dúfa, že sa mu podarí do júla dať dokopy medzinárodnú stabilizačnú silu, ktorú budú tvoriť najmenej dve divízie. Jednu budú riadiť Poliaci a druhú Briti.
Bezpečnosť je aj dnes najväčším problémom. Američania od konca bojov, ktorý prezident George Bush ohlásil 1. mája, stratili v Iraku 20 vojakov. Pre nekončiace rabovanie a prestrelky Američania vyčlenili 21-tisíc zo svojich 46-tisíc vojakov v Bagdade na udržiavanie poriadku.
Situácia v Iraku sa z pohľadu amerických vojakov za posledné dni výrazne zmenila. Tretia mechanizovaná divízia, ktorá bola na čele amerických jednotiek pri dobýjaní Bagdadu, už bola pripravená na návrat domov. Teraz si môžu nanovo vybaliť ruksaky. Zostávajú. Niektorí z nich sú v Perzskom zálive už deväť mesiacov.
Americké velenie má pre nich novú úlohu. Majú sa postarať o najhorúcejšie miesta mimo Bagdadu. Najkritickejšia je v posledných dňoch situácia vo Fallúdži. Tu sa najčastejšie strieľa a tu neznámi ostreľovači zabili dvoch amerických vojakov.
Zmena plánov je podľa kritikov Pentagonu dôkazom, že ministerstvo obrany nebolo na situáciu po vojne pripravené. Minister Donald Rumsfeld ešte pred vojnou odmietal tézy expertov, že na udržanie poriadku v Iraku budú potrebné niekoľko stotisícové jednotky. V kuloároch Pentagonu sa podľa The New York Times hovorilo, že postačí aj 100-tisíc vojakov.
Rumsfeld skutočne dokázal zvrhnúť Saddámov režim s nevídane nízkym počtom vojakov, po posledných dňoch mnohí začínajú pochybovať, či s nimi dokáže udržať v krajine poriadok. (kos)
